Porovnanie dvoch zástupcov z kategórie kompaktných digitálov v kovovom tele vyzerá ako nevyrovnaný boj, obaja zúčastnení majú však niekoľko spoločných menovateľov. Základným kritériom je rovnaká cenová úroveň oboch aparátov – oba spadajú do kategórie „kovový kompakt do osem tisíc“. Zatiaľ čo Nikon ju obsadil základnou výbavou v štíhlom šasi, Fujifilm v nej ponúka svoj najvyšší model kompaktnej triedy.
Nedávna minulosť pod vlajkou Finepix a Coolpix
Kompaktné fotoaparáty Nikon Coolpix sú rozdelené do troch kategórií s označením L (life), S (style) a P (performance). Zatiaľ čo doterajšia kolekcia vo výkonnejšej kategórii P obsahovala vydarené robustnejšie kompakty P3 a P4 vybavené prioritou clony a programovou automatikou, nová vytesnila tieto aparáty dizajnovými modelmi s označením S, ponechajúc v triede P iba najvyšší model P 5000.
V prípade Fuji nesie označenie S kategória EVF ultrazoomov a zrkadloviek. Opačnú stranu spektra zas tvoria nenáročné aparáty v triede A. Medzi nimi sa nachádzajú triedy F a E, v ktorých vládnu hlavne elegantné kompakty s kovovým telom. Práve z triedy F pochádza aj vysoko hodnotený Finepix F30, nasledovaný modelom F31fd, vybaveným technológiou detekcie tváre. Súperom Nikonu S 200 v tomto teste je priamy nasledovník týchto modelov, elegantný F40fd.
Čo majú spoločné?
Šasi oboch aparátov je vo veľkej miere vyhotovené z kovu. Nikon S200 má kovovú prednú i zadnú časť, v prípade F40fd je zadná stena z tmavého plastu. O napájanie oboch aparátov sa stará lítiový akumulátor, ktorého kapacita je výraznou prednosťou Fuji – zatiaľ čo Nikon po dvoch dňoch testovania evidentne mlel z posledného, akumulátor v F40fd stratil len jeden z troch dielikov indikátora kapacity batérie.
Kontakt s okolitým svetom zabezpečuje pri oboch modeloch výhradne 2,5 palcový (63,5 mm) LCD displej, no kým Nikon sa uspokojil s rozlíšením 115 000 obrazových bodov, Fuji ho má presne dvojnásobné. Identické sú možnosti videa v podobe ozvučených videosekvencí v rozlíšení maximálne 640 × 480 pri 30 obrázkoch za sekundu. Oba aparáty sú vybavené režimom detekcie tváre, optickú stabilizáciu obrazu nemá ani jeden z nich.
Základné rozdiely
Prvým podstatným rozdielom pri oboch aparátoch je rozdielna optika a veľkosť CCD snímača. Zatiaľ čo Nikon je kompromisom s fokálnym rozsahom ekvivalentným 38–114 mm a clonovými číslami F3,1–5,9, rozmernejší objektív na F40fd má rozsah 36–108 mm a jeho clonové čísla majú priaznivejšie hodnoty F2,8–5,1. Jeho minimálna zaostrovacia vzdialenosť je 45 cm, Nikon ostrí od 60 cm. V makrorežime ponúka Nikon možnosť priblížiť sa na 10 cm od objektívu, Fuji zvládne 7 cm.
Ten istý Super CCD HR senzor s rozmermi 8,1 × 6,1 mm (1/1,6 palca), ktorým je osadený F40fd, sa nachádza aj v EVF ultrazoome S9600. Jeho rozlíšenie je v tomto prípade 8,1 megapixlov (3 296 × 2 472). CCD snímač, nachádzajúci sa v Nikone S 200, má štandardnú veľkosť 5,76 × 4,29 mm (1/2,5 palca) a rozlíšenie 7,1 megapixlov (3 072 × 2 304). Výhodou F40fd je možnosť fotografovania vo formáte 3:2, Nikon ponúka výhradne formát 4:3.
Rozsah citlivostí siaha v prípade Fuji až do hodnoty ISO 2 000, maximálna citlivosť Nikonu je 1 000 ISO. Oproti Fuji má Nikon mierny náskok v oblasti pamäťových médií, podporuje totiž okrem bežných SD kariet aj vysokokapacitné SDHC. Fuji v tomto smere rozhodne nechce zostať vzadu, F40fd je vybavená multislotom, akceptujúcim pamäťové karty xD aj SD. V najvyššom rozlíšení a najlepšej kvalite zaberá fotografia z F40fd okolo 3,5 MB, fotografie z Nikonu nepriesiahli veľkosť 2,5 MB.
Rozmerové hľadisko hrá v prospech Nikonu, ktorý je o 4 mm štíhlejší, kratší a o dva milimetre nižší. Jeho hmotnosť vrátane batérie je 165 gramov, čo je o 16 gramov menej, ako hmotnosť F40fd. Komfort úchopu takého štíhleho „mydielka“ je samozrejme iná kapitola.
Vzhľad a technické zhotovenie
Príliš tenké telo Nikonu je v neprospech jeho ergonómie a komfortu obsluhy. Mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že tento štíhly kovový rám je lákadlom pre nežnejšie pohlavie. Práve dámam však sedel oblý dizajn a komfort úchopu F40fd viac, než konzervatívna hranatosť Nikonu. Fuji sa vďaka robustnejšiemu telu, ktorého najsilnejšia časť je na pravej strane okolo spúšte, drží výrazne pohodlnejšie.
Hoci Nikon na kovovom tele prístroja nešetril, trochu ako päsť na oko pôsobí plastová lamela zakrývajúca objektív vo vypnutom stave. Prekvapením pri F40fd je neštandardný minikonektor pre prepojenie s PC, ktorý je identický s tým, ktorý používa Nikon. Pozícia svetla zaostrovacieho asistenta na S 200 nie je práve šťastným riešením, pri pevnejšom úchope ho môže hravo zakryť prostredník.
Komfort obsluhy a ovládanie
Menu oboch aparátov je usporiadané vertikálne. Fuji mení režimy pomocou otočného voliča, menu nastavení aparátu sú prístupné po stlačení prostredného kurzorového tlačidla a funkcie priamo súvisiace s fotografovaním, resp. prezeraním sú ukryté pod tlačidlom označeným štylizovaným F. Samostatné tlačidlo s piktogramom figúrky aktivuje režim detekcie tváre. Páčka transfokátora F40fd sa mi zdá ako pohodlnejšie riešenie ovládania transfokátora, ale je to vec zvyku.
Nikon umožňuje zmeniť textové menu na grafické s ikonami jednotlivých funkcií. Základné voľby sú ukryté pod tlačidlom Mode, podrobnejšie nastavenia, vrátane voľby príslušného scénického režimu, rozlíšenia, citlivosti ISO či vyváženia bielej, sa nastavujú po stlačení tlačidla Menu. Režim detekcie tváre v prípade S 200 nemá samostatné tlačidlo, je potrebné ho vyloviť v menu.
Režim fotografovania je akousi svojskou verziou automatiky Nikonu a umožňuje nastaviť vyváženie bielej či citlivosť ISO. Pri F40fd to v automatickom režime nejde, je potrebné nastaviť režim čiastočne manuálny alebo zvoliť niektorý zo scénických programov. Nikon má okamžitý prístup ku kompenzácii expozície stlačením pravého kurzorového tlačidla, pri Fuji ju musíme aktivovať v menu.
Detekcia tváre a možnosti úpravy fotografií
Hoci režim detekcie tváre sa objavil najprv u fotoaparátov Nikon, detekcia od Fuji je schopná zistiť tvár o niečo rýchlejšie. Na druhej strane ju pri troche snahy popletiete aj kamennou tvárou sochy. Detekcia Nikonu má cit pre farebné podanie, jemne zmení vyváženie bielej aj pri fotografovaní portrétu s béžovou stenou v pozadí. Rezervy majú obidva systémy pri fotografovaní portrétu v priamom protisvetle, napriek detekcii parametre ponechali rovnaké.
Nikon ponúka okrem orezávania fotiek aj funkciu softvérového zmenšenia neostrosti či korekcie expozície dosvetlením tmavých miest (tzv. D-lighting). Jeho silnou črtou je redukcia červených očí, ktorá okrem troch predzábleskov aj dodatočne softvérovo upravuje fotografiu. Dokáže upozorniť na rozmazanú fotografiu a ponúkne užívateľovi možnosť ponechať alebo vymazať rozmazaný záber.