Hľadáčik zrkadlovky je pre fotografa najspoľahlivejším pohľadom na fotografovanú scénu. Zobrazenie náhľadu fotografovanej scény na displeji, podobné digitálnym kompaktom či aparátom s elektronickým hľadáčikom, sa poprvýkrát objavilo na zrkadlovke Fujifilm S3 Pro. Mal ju aj Canon EOS 20D vo verzii určenej pre astrofotografiu. Obom chýbala možnosť automatického zaostrovania, S3 Pro dokonca nemohol v tomto režime snímať vôbec.
Priekopníkom snímania so živým náhľadom sa stal až Olympus so zrkadlovkou E-330, ktorá mala dva režimy zobrazenia živého náhľadu. Režim A s obmedzeným zobrazením 92 % snímanej scény umožňoval zaostrovať a snímať okamžite. Pre presné meranie expozície bolo potrebné zakryť hľadáčik, keďže parazitné svetlo môže viesť k nepresnému meraniu expozície. Obraz na displeji bol v tomto prípade tvorený doplnkovým CCD snímačom.
Režim B nazvaný tiež macro live view zobrazoval snímanú scénu so 100% pokrytím a lepšou kvalitou zobrazenia, nový firmvér pridal aj automatické ostrenie. To všetko je ale sprevádzané približne sekundovým výpadkom obrazu, počas ktorého aparát ostrí a meria expozíciu. V tomto režime E-330 ponúkal kvalitnejší obraz na displeji než v režime A, pretože na jeho vykreslenie sa nevyužíval malý doplnkový CCD snímač, ale hlavný NMOS senzor.
Druhú generáciu zrkadloviek so živým náhľadom predstavujú Canon 1D/1Ds Mark III a 40D a Nikony D3, D300, všetky uvedené na trh v roku 2007. Nikon má, podobne ako vtedy Olympus, dva režimy ostrenia a merania pri živom náhľade. Pri oboch ale používa iba jeden, hlavný obrazový senzor, na ktorom prebieha aj ostrenie metódou merania kontrastu. Canon EOS 40D využíva iba spôsob podobný typu B pri E-330, totiž sklopenie zrkadla spojené so zaostrením a meraním expozície. Ostrenie meraním kontrastu ako pri kompaktoch je pri oboch Nikonoch pomalšie ako režim so sklopením zrkadla.
Tretia generácia Canonov so živým náhľadom, reprezentovaná modelom EOS 450D už dokáže ostriť pomocou sklopenia zrkadla i metódou merania kontrastu. Na tento účel, podobne ako Nikon, využíva hlavný snímač. Kontrastové ostrenie takisto trvá dlhšie než „pasívne“ ostrenie so sklopením zrkadla.
Na rozdiel od kolekcie zrkadloviek od Canonu a Nikonu z konca augusta, najvyššia trieda zrkadloviek od Sony reprezentovaná modelom DSLR A700 živý náhľad neumožňuje. Po nasledovníkovi prvej „Alfy“ A100, nazvanom A200 zo začiatku roka, prichádzajú koncom januára modely A300 a A350 vybavené živým náhľadom. Štrnásťmegapixlová A350 je predmetom tohoto testu.
Schématické znázornenie riešenia živého náhľadu v DSLR-A350. Vľavo snímanie prostredníctvom hľadáčika, vpravo zobrazenie na displeji prostredníctvom CCD snímača a nakloneného zrkadla
Na oboch modeloch je živý náhľad riešený výhradne využitím doplnkového CCD snímača, umiestneného nad priezorom. Naň je premietaný obraz prostredníctvom nakloneného zrkadla. Použitie živého náhľadu vylučuje náhľad na snímanú scénu prostredníctvom hľadáčika, ktorý sa uzavrie dvomi lamelami, podobnými lamelám objektívu na kompaktnom aparáte. Zamedzí tak prístupu svetla, ktoré by mohlo narušiť presnosť merania expozície.
Trojrozmerné znázornenie konštrukcie živého náhľadu na Sony DSLR-A350