Na internete existuje množstvo návodov na tvorbu takýchto snímok, takže nebudem zbytočne dupľovať, pokúsim sa túto problematiku stručne zhrnúť a ukázať možno pre vás nové možnosti spracovanie fotografií.
Bežne sa na tvorbu HDR fotografií používa viacnásobná expozícia (bracketing - BKT), kde sa posunie expozícia o 1 EV až 2 EV pri každej ďalšej snímke. Na vytvorenie HDR fotografie stačí urobiť 3 snímky posunuté o 1 EV navzájom. V najnutnejšom prípade stačí jedna snímka v RAW formáte, kde ju uložíme tak, ako bola exponovaná, plus ďalšie dve posunuté o 1 či 2 EV. Takáto možnosť však znižuje množstvo detailov a skôr by som ju nazval „pseudo“ HDR. Pri tvorbe Obrázkov typu „pseudo“ HDR je vhodné zaznamenať fotografiu s posunutím expozície o -2/3 EV až -1 EV voči automatike. Aby ostala kresba vo svetlých partiách.
Samozrejme, dá sa ísť ďalej, je možné robiť snímky s vysokým dynamickým rozsahom z 5, 9 obrázkov či aj viac. Pri použití 9 záberov posunutých napr. o 1EV sa dostávame na hranicu dynamického rozsahu (DR) 16 EV, pokiaľ predpokladáme napr. že fotoaparát základnú snímku dokáže urobiť v DR 8EV. Pokiaľ chceme robiť naozaj kvalitné zábery, doporučujem fotiť do formátu RAW. To preto, že neznižuje kompresiou kvalitu záberu a má väčší bitový rozsah prechodu.
Treba si uvedomiť, že pri skladaní záberov sa všetky chyby znásobia, či šum, či kompresia, prach na CCD snímači, atď. Fotografia zaznamenaná vo formáte JPG má okrem kompresie uberajúcej ostrosť a kvalitu detailov len 8bitov na kanál, pričom RAW má 14 bitov, to značí, že pri 8 bitov je možných iba 256 prechodov medzi čiernou a bielou, pri 14 je týchto prechodov 16 384.
Priloženým programom k danému fotoaparátu prevedieme RAW do 16-bit TIFFu a s tým budeme pracovať ďalej. Po spracovaní príslušným programom, o čom si povieme nižšie, vznikne na jeden kanál 32 bitový HDR obrázok, samozrejme kanály sú tri, R-G-B. Po jeho spracovaní môžeme dostať trebárs ten 8-bitový komprimovaný JPEG, kde už to je v poriadku, lebo s tým nič ďalšie robiť nebudeme a na tlač fotografií, či ofset je to dostačujúce. Keby naším cieľom bola určitá veľkoplošná zväčšenina, uložíme výsledok do nestratového formátu napr. TIFF.
Možnosti HDRI
Na obrázku č. 3 vidíme správne exponovanú fotografia z Nikonu D300 aj so zapnutou funkciou D-light, ktorá nám rozširuje dynamický rozsah. Obrázok č.4 ukazuje 9 fotografií nasnímaných pomocou funkcie BKT s rozdielom po 1 EV. Výsledný HDR snímok je na obrázku č.5, na ňom vidíte, ako scéna ožila množstvom prvkov a z banálneho záberu ja záber zaujímavý. Scéna je fotografovaná len za podpory jedného 200W stropného svetla (klasická žiarovka) v noci. Ob03.
Na ďalšej sérii fotografií vidíme, ako nám rastie množstvo detailov a ich kontrast. Obrázok č.6 je normálne exponovaný záber. Pri obrázku č.7 vidíme výrobu väčšieho dynamického rozsahu z jednej RAW snímky. Obrázok č. 8 je zložený z 3 expozícií odstupňovaných po 1 EV. Päť exponovaných snímok po 1EV tvorí obrázok č. 9, takto tá scéna vypadala vizuálne ako si ju pamätám po kontrastnej stránke, farby ešte nie sú pravé.
Poslednou farebnou snímkou série je HDR fotografia zložená z 9 expozícii po 1 EV, vidíte ju na obr. č. 10. Kontrastný rozsah presahuje kontrast bežného rozsahu oka. Na obr.č. 11 sa nachádza tá istá fotka farebne požadovane „unormálnená“ v bitmapovom editore. Pre porovnanie uvádzam aj rozdiel medzi čiernobielou fotografiou na jednu expozíciu (obr. č.12) a na 9 expozícií (obr. č.13).
