Emotivní fotografie? Víc cesta než cíl, říká Tia Danko

Emocionální fotka patří k jednomu z nejtěžších odvětví fotografie. Je to osobní věc, o které se nediskutuje. Prostě to tam je, anebo není. U snímků v tomto rozhovoru nezaváháte. Jsou osobní, jedinečné a přitom tajemné. Kdo se za nimi skrývá?

 
What Dreams May Come • Women • ..x..X..x..X..x..

Tia nebo Martina, jak ti mám říkat? Odděluješ vlastně soukromí od focení?

Nie, neoddeľujem. Bez ohľadu na to, či sa budem fotkou živiť alebo si ňou iba vypĺňať hobby kolónku. Čokoľvek budem robiť – fotiť, fúkať sklo alebo tancovať v nočnom bare – vždy sa to bude so súkromím prelínať alebo tvoriť jeho súčasť, pokiaľ je to o mne.

Otázkou je, ako má kto definované súkromie a do akej miery je potreba paralelných svetov silná.To, že mám normálne meno i pseudonym s tým súvisí len okrajovo, vysvetľovať to ani nepovažujem za podstatné. Takže mi môžešhovoriť ako chceš, zatiaľ reagujem na obe mená.

Naked Eye • No More Darkness

Jak jsi se dostala k fotografii a jak jsi svou dovednost fotografovat rozvíjela?

Kúpila som si pred deviatimi rokmi foťák, lebo som žiadny nemala. Bola to výhodná kúpa z druhej ruky. Fajn na dovolenku a bežné cvakanie. No neostalo len pri tom. Veľmi rýchlo som si zistila, že fotením dokážem lepšie vizualizovať to, čo mi chýbalo v kresbe či maľbe. Istá výtvarná štylizácia resp. forma u mňa dominuje stále. Aj vďaka tomu sa už moje fotky stali terčom diskusie, či je to vôbec ešte fotografia. Osobne to vôbec neriešim.

Rovnako tak sa môžeme púšťať do dilemy – či je dnes fotografia úžasné vizuálne komunikačné médium, alebo len prostitútka na periférii umenia. Každá minca má dve strany a pravda je zvyčajne niekde na jej hrane.

Space Between Two Days • Sweet Sixteen

Přemýšlela jsi někdy o tom, že bys fotografii studovala? Jaký máš vůbec názor na fotografické školy?

Išla by som sama proti sebe, keby som povedala, že žiadny alebo negatívny.Škola a teória je jedna vec, život a praxe druhá. Niekedy sa podarí, že sa tieto dve veci stretnú v plynulej symbióze, realita býva často iná.

Platí to aj v prípade fotografie. Poznám ľudí, ktorí z vlastnej skúsenosti štúdium fotografie v našich podmienkach nazvali stratou času. A naopak sú takí, ktorí sa i vďaka škole vyprofilovali v zvučné mená. To isté však platí v reálnom živote. Dnešná doba umožňuje, že sa každý deň „narodí“ nový samozvaný fotograf, ktorí si včera kúpil fotoaparát a dnes sa fotkou živí, hoci žiadnu dieru do sveta v oblasti fotografie neurobí. A tak isto bude skupina tých, ktorí tu po sebe zanechajú „vysoké umenie“, ale zomrú nedocenení v tichosti alebo od hladu.

Body Talk • Bride

Nesúhlasím však úplne s vyjadrením, že škola tohto typu otupuje myseľ a ničí prirodzenú kreativitu. Sama som už viacerým ľudom odporučila, aby školu fotografie skúsili, pretože štýl ich tvorby a fotografické myslenie je v súlade s metodikou a trendmi, ktorými sa súčasná fotografická škola uberá. Škola však ešte nezaručuje, že vo svete fotografie bude človek niečo znamenať, tak ako drahá technika nezaručuje, že vôbec niekedy spraví dobrú fotografiu.

Osobne fotografiu nevnímam ako štúdium, aspoň nie v tom pravom zmysle slova. Na fotku – resp. to, čo prostredníctvom fotografického procesu tvorím – potrebujem samotu a „čistú hlavu“, nie skriptá či cvičenia. Čo ma však v tomto smere silno a oveľa viac zaujíma, tak sú to ľudia za fotkou. Bez ohľadu na to, či fotografiu vyučujú resp. sami tvoria. Bez ohľadu na to, či je to fotografická „high society“ alebo dnes silne zastúpená amatérska komunita.

Do It Bio • Edens Gone

Představuje tvá tvorba současně i zaměstnání?

Áno aj nie. Jedna vec je voľná tvorba, druhá vec je fotografia tvorená na zákazku a to, čo vyžaduje trh; prevažne ten komerčný. V mojom prípade sa predávajú už hotové fotografie ako dielo, ostatné tvorí skôr privátna klientela – ľudia, ktorí majú záujem nechať si spraviť portréty, akt, či štylizovanú fotografiu v mojom prevedení.

Okrem toho v súčasnosti poskytujem konzultácie v tvorbe iných autorov a bola som oslovená lektorovať kurz zameraný na obsahovú stránku fotografie, ktorej dominuje emócia.

7 Sec • Asylum Zero

Na tvých fotografiích jsou ženy, téměř pouze ženy. Proč?

Asi preto, že nie je toho moc na výber? Tak inak; ak mám tvrdiť, že je podoba mojich fotografií istou sebareflexiou, čo iné ako ženy by som v nich mala zobrazovať? Pravdou je, že nefotím len a výlučne ženy. Fotím aj mužov.

Jaký vztah máš se svými modelkami? Všimla jsem si, že s některými často spolupracuješ.

Môj vzťah s modelkami čo do fotky je silno zištný. Ak už fotím niečo, na čom mi seriózne záleží, nie je to len o mne. Je to často dômyselná spolupráca s človekom, ktorého fotím; resp. s ním a prostredníctvom nehotú fotografiu vytváram. Závisí to v mnohom naprínose fotografovaného človeka do samotného procesu i finálneho výsledku.

Je to jeden z dôvodov, prečo modelky v mojich fotkách recidivujú. Vedia čo chcem a ako to chcem. A neovplyvňuje to len fakt, že ľudí, ktorých v rámci svojej voľnej tvorby zobrazujem, dlho a často dôverne poznám.

One Complicated Again • Out of my Hands

Dokážeš se se svými fotografiemi ztotožnit? Myslíš, že jsi uvnitř stejná, jako tvé snímky?

Sebareflexiu som už spomenula. Na nej je postavená akákoľvek tvorba, raz menej, inokedy viac. A je jedno, či zobrazujem fyzicky alebo myšlienkou seba či iných, kus mňa v tom bude vždy.

Zdá se mi, že tvé fotografie, stejně jako ty, jste jedno velké tajemství. Prozraď nám, co máš kromě focení ráda. Anebo se zeptám jinak. Co miluješ?

Úprimne? Otázky tohto typu. Je to tak konkrétna a zároveň abstraktná otázka, že mám chuť na ňu písať litánie alebo neodpovedať vôbec. Pripomína mi to otázku, s ktorou sa stretávam asi najčastejšie – prečo fotím to, čo fotím...

Kedysi som mala potrebu sa v tom vŕtať, opisovať, hájiť. Dnes tvrdím, ak je potrebné fotku príliš vysvetľovať, potom je niečo nesprávne. A neplatí to len v prípade fotografie.

Na otázku však odpoviem. Milujem ticho, samotu a pokoj, keď mám svoje introvertné obdobie. A milujem ľudí, zvuky, vône, pohyb, keď mám potrebu silno žiť. Dôležité je mať v tom rovnováhu.

Saint • Some Secrets

Tvoříš spontánně, nebo se na focení zodpovědně připravuješ?

Jedno i druhé. Spontánne vzniknuté nápady či námety pretavujem často dlhodobou prípravou do fotografie. Niekedy jednu myšlienku či nápad zhmotňujem do vizuálnej podoby aj týždne, jeden čas som celé dni zababraná od uhlíka a skicujem, keď príde modelka, často strávime dlhé hodiny komunikáciou a prípravou, než vôbec stlačím spúšť. Asi i preto je pre mňa fotografia viac cesta než cieľ, viac proces a tvorba než fotenie.

Sorrow • Sorrow II

V roce 2008 ti vyšla kniha portrétu. Jak se pozná, že už je čas „udělat z toho knihu“?

Realita je taká, že o tom väčšinou rozhodne niekto iný. Objektivita ďalších zainteresovaných strán (napr. kurátora, vydavateľa, sponzora atd.) je v tomto výraznejšia než subjektivita autora. Jasné, že predpoklad na vydanie knihy tvorí v prvom rade obsah, ale i bez toho sú dnes možnosti. Knihu či inú obrazovú publikáciu si môže človek vydať dnes veľmi jednoducho aj sám – stačí, že si to aj sám zafinancuje.

Blind Side • Body of Evidence

Pořádáš i výstavy. Kdy a kde v nejbližší budoucnosti máme možnost na tvé snímky narazit?

Pokiaľ sa vyskytne príležitosť opäť vystavovať, brániť sa tomu nebudem, dôležitejšie je mať čo vystaviť, ako kedy a kde. Momentálne sa snažím dva roky dokončiť ďalšiu ucelenú tematickú kolekciu fotografií. Ak sa to podarí, je možné, že uzrie svetlo sveta vo výstavnej podobe už tento rok.

Tvá tvorba působí, jako by vyšla z analogu, ale četla jsem, že používáš digitální fotoaparát. Řekni nám, jak to tedy je.

Keď som fotila digitálne, pýtali sa ma, aký mám analóg. Dnes, keď fotím na film, ľudia sa ma pýtajú, akú textúru či plugin v PS používam. Nepopieram, že ma vizuálnosť analógovej fotografie vždy fascinovala, dnes to však už nie je len o tom.

Alchýmia a analógový proces v mnohých smeroch aj dnes – alebo práve dnes – definujú, o čom fotografia, či už ako remeslo alebo tvorba, naozaj je. Minimálne človek prestane cvakať, začne fotiť. To hovorí za všetko. Alibizmus, že digitálna doba diktuje možnosti a smer fotografie, je v tomto prípade smiešny. Aspoň pre mňa.

Excruciation • Lost

Tvůj rukopis je nepopiratelný. Myslíš, že jsi se už našla, anebo hledáš dál? Chtěla by sis vyzkoušet něco nového?

Nikdy som sa vo fotografii nehľadala. Možno aj preto to, čomu hovoríš rukopis, tam bolo vždy a prišlo samo s prvou fotkou. Je tak isto možné, že v mnohom budem ešte dlho recyklovať samú seba, hlavne čo do obsahu fotografie. Nič iné než ľudí fotiť neviem ani nechcem. Našťastie ma to ani nijak nebrzdí. Štýl a forma je veličina premenná, v češtine na to máte krásny výrok – kdo si hraje, nezlobí.