Porovnanie dvoch zástupcov z kategórie kompaktných digitálov v kovovom tele vyzerá ako nevyrovnaný boj, obaja zúčastnení majú však niekoľko spoločných menovateľov. Základným kritériom je rovnaká cenová úroveň oboch aparátov – oba spadajú do kategórie „kovový kompakt do osem tisíc“. Zatiaľ čo Nikon ju obsadil základnou výbavou v štíhlom šasi, Fujifilm v nej ponúka svoj najvyšší model kompaktnej triedy.
Nedávna minulosť pod vlajkou Finepix a Coolpix
Kompaktné fotoaparáty Nikon Coolpix sú rozdelené do troch kategórií s označením L (life), S (style) a P (performance). Zatiaľ čo doterajšia kolekcia vo výkonnejšej kategórii P obsahovala vydarené robustnejšie kompakty P3 a P4 vybavené prioritou clony a programovou automatikou, nová vytesnila tieto aparáty dizajnovými modelmi s označením S, ponechajúc v triede P iba najvyšší model P 5000.
V prípade Fuji nesie označenie S kategória EVF ultrazoomov a zrkadloviek. Opačnú stranu spektra zas tvoria nenáročné aparáty v triede A. Medzi nimi sa nachádzajú triedy F a E, v ktorých vládnu hlavne elegantné kompakty s kovovým telom. Práve z triedy F pochádza aj vysoko hodnotený Finepix F30, nasledovaný modelom F31fd, vybaveným technológiou detekcie tváre. Súperom Nikonu S 200 v tomto teste je priamy nasledovník týchto modelov, elegantný F40fd.
Čo majú spoločné?
Šasi oboch aparátov je vo veľkej miere vyhotovené z kovu. Nikon S200 má kovovú prednú i zadnú časť, v prípade F40fd je zadná stena z tmavého plastu. O napájanie oboch aparátov sa stará lítiový akumulátor, ktorého kapacita je výraznou prednosťou Fuji – zatiaľ čo Nikon po dvoch dňoch testovania evidentne mlel z posledného, akumulátor v F40fd stratil len jeden z troch dielikov indikátora kapacity batérie.
Kontakt s okolitým svetom zabezpečuje pri oboch modeloch výhradne 2,5 palcový (63,5 mm) LCD displej, no kým Nikon sa uspokojil s rozlíšením 115 000 obrazových bodov, Fuji ho má presne dvojnásobné. Identické sú možnosti videa v podobe ozvučených videosekvencí v rozlíšení maximálne 640 × 480 pri 30 obrázkoch za sekundu. Oba aparáty sú vybavené režimom detekcie tváre, optickú stabilizáciu obrazu nemá ani jeden z nich.
Základné rozdiely
Prvým podstatným rozdielom pri oboch aparátoch je rozdielna optika a veľkosť CCD snímača. Zatiaľ čo Nikon je kompromisom s fokálnym rozsahom ekvivalentným 38–114 mm a clonovými číslami F3,1–5,9, rozmernejší objektív na F40fd má rozsah 36–108 mm a jeho clonové čísla majú priaznivejšie hodnoty F2,8–5,1. Jeho minimálna zaostrovacia vzdialenosť je 45 cm, Nikon ostrí od 60 cm. V makrorežime ponúka Nikon možnosť priblížiť sa na 10 cm od objektívu, Fuji zvládne 7 cm.
Ten istý Super CCD HR senzor s rozmermi 8,1 × 6,1 mm (1/1,6 palca), ktorým je osadený F40fd, sa nachádza aj v EVF ultrazoome S9600. Jeho rozlíšenie je v tomto prípade 8,1 megapixlov (3 296 × 2 472). CCD snímač, nachádzajúci sa v Nikone S 200, má štandardnú veľkosť 5,76 × 4,29 mm (1/2,5 palca) a rozlíšenie 7,1 megapixlov (3 072 × 2 304). Výhodou F40fd je možnosť fotografovania vo formáte 3:2, Nikon ponúka výhradne formát 4:3.
Rozsah citlivostí siaha v prípade Fuji až do hodnoty ISO 2 000, maximálna citlivosť Nikonu je 1 000 ISO. Oproti Fuji má Nikon mierny náskok v oblasti pamäťových médií, podporuje totiž okrem bežných SD kariet aj vysokokapacitné SDHC. Fuji v tomto smere rozhodne nechce zostať vzadu, F40fd je vybavená multislotom, akceptujúcim pamäťové karty xD aj SD. V najvyššom rozlíšení a najlepšej kvalite zaberá fotografia z F40fd okolo 3,5 MB, fotografie z Nikonu nepriesiahli veľkosť 2,5 MB.
Rozmerové hľadisko hrá v prospech Nikonu, ktorý je o 4 mm štíhlejší, kratší a o dva milimetre nižší. Jeho hmotnosť vrátane batérie je 165 gramov, čo je o 16 gramov menej, ako hmotnosť F40fd. Komfort úchopu takého štíhleho „mydielka“ je samozrejme iná kapitola.
Vzhľad a technické zhotovenie
Príliš tenké telo Nikonu je v neprospech jeho ergonómie a komfortu obsluhy. Mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že tento štíhly kovový rám je lákadlom pre nežnejšie pohlavie. Práve dámam však sedel oblý dizajn a komfort úchopu F40fd viac, než konzervatívna hranatosť Nikonu. Fuji sa vďaka robustnejšiemu telu, ktorého najsilnejšia časť je na pravej strane okolo spúšte, drží výrazne pohodlnejšie.
Hoci Nikon na kovovom tele prístroja nešetril, trochu ako päsť na oko pôsobí plastová lamela zakrývajúca objektív vo vypnutom stave. Prekvapením pri F40fd je neštandardný minikonektor pre prepojenie s PC, ktorý je identický s tým, ktorý používa Nikon. Pozícia svetla zaostrovacieho asistenta na S 200 nie je práve šťastným riešením, pri pevnejšom úchope ho môže hravo zakryť prostredník.
Komfort obsluhy a ovládanie
Menu oboch aparátov je usporiadané vertikálne. Fuji mení režimy pomocou otočného voliča, menu nastavení aparátu sú prístupné po stlačení prostredného kurzorového tlačidla a funkcie priamo súvisiace s fotografovaním, resp. prezeraním sú ukryté pod tlačidlom označeným štylizovaným F. Samostatné tlačidlo s piktogramom figúrky aktivuje režim detekcie tváre. Páčka transfokátora F40fd sa mi zdá ako pohodlnejšie riešenie ovládania transfokátora, ale je to vec zvyku.
Nikon umožňuje zmeniť textové menu na grafické s ikonami jednotlivých funkcií. Základné voľby sú ukryté pod tlačidlom Mode, podrobnejšie nastavenia, vrátane voľby príslušného scénického režimu, rozlíšenia, citlivosti ISO či vyváženia bielej, sa nastavujú po stlačení tlačidla Menu. Režim detekcie tváre v prípade S 200 nemá samostatné tlačidlo, je potrebné ho vyloviť v menu.
Režim fotografovania je akousi svojskou verziou automatiky Nikonu a umožňuje nastaviť vyváženie bielej či citlivosť ISO. Pri F40fd to v automatickom režime nejde, je potrebné nastaviť režim čiastočne manuálny alebo zvoliť niektorý zo scénických programov. Nikon má okamžitý prístup ku kompenzácii expozície stlačením pravého kurzorového tlačidla, pri Fuji ju musíme aktivovať v menu.
Detekcia tváre a možnosti úpravy fotografií
Hoci režim detekcie tváre sa objavil najprv u fotoaparátov Nikon, detekcia od Fuji je schopná zistiť tvár o niečo rýchlejšie. Na druhej strane ju pri troche snahy popletiete aj kamennou tvárou sochy. Detekcia Nikonu má cit pre farebné podanie, jemne zmení vyváženie bielej aj pri fotografovaní portrétu s béžovou stenou v pozadí. Rezervy majú obidva systémy pri fotografovaní portrétu v priamom protisvetle, napriek detekcii parametre ponechali rovnaké.
Nikon ponúka okrem orezávania fotiek aj funkciu softvérového zmenšenia neostrosti či korekcie expozície dosvetlením tmavých miest (tzv. D-lighting). Jeho silnou črtou je redukcia červených očí, ktorá okrem troch predzábleskov aj dodatočne softvérovo upravuje fotografiu. Dokáže upozorniť na rozmazanú fotografiu a ponúkne užívateľovi možnosť ponechať alebo vymazať rozmazaný záber.
Pokračování 2 / 3
Kvalita snímků: zoom a protisvětlo
Fotografie na ohnisku 36 mm (F40fd, vľavo) a 38 mm (S 200, vpravo). Expozičná automatika, automatické vyváženie bielej, citlivosť ISO 100
Fotografie na minimálnom ohnisku, zvolená spoločná základná citlivosť ISO 100 (Nikon umožňuje nastaviť aj ISO 50), oba fotoaparáty zvolili expozičné parametre aj vyváženie bielej automaticky. Farebné podanie Nikonu má sklon k modrej farbe a tendenciu vyššieho jasu, na budove v pozadí sa nachádzajú menšie prepálené plochy. Naopak Fuji má sklon k chladnejšiemu farebnému podaniu a sýtejším farbám. Stromy na parkovisku majú drobné podexponované plochy.
Fuji - Nikon
Nikon vykazuje výraznejšie sférické skreslenie aj napriek užšiemu ohnisku. Je viditeľné aj v podobe naklonených okien na tomto výreze z okraja snímky. Miera chromatickej aberácie je približne rovnaká, objavuje sa však na rozdielnych miestach a v prípade F40fd má okrem fialového aj zelený nádych. Ostrosť a kresba je výraznou devízou Fuji, hoci sa zdá, že používa aj softvérové doostrenie. Ostrosť z fotografií Nikonu S 200 nie je možné vyextrahovať ani silným doostrením.
Fotografie na ohnisku 108 mm (F40fd, vľavo) a 114 mm (S 200, vpravo). Expozičná automatika, automatické vyváženie bielej, citlivosť ISO 100
Pri maximálnom ohnisku zreteľnejšie vidieť sklon Nikonu k tvorbe fialových kontúr. Na streche budovy v strede záberu navyše vznikla väčšia prepálená plocha. U Fuji sa prepaly a podexponované miesta prakticky nevyskytujú a ostrosť je opäť o niečo vyššia, ako u Nikonu. Problém vzniká iba na súvislých zelených plochách s približne zhodnými farbami, ako sú stromy v pozadí. Tie akoby kompresný algoritmus F40fd mierne „zachlpatil“, čoho výsledkom je strata hĺbky a ostrosti.
Fuji - Nikon
U Nikonu je jasne vidieť fialové kontúry na rozhraní svetlých stien a tmavého pozadia. Vyššia ostrosť u Fuji je pozorovateľná napríklad na zábradlí balkóna budovy. Naopak, zeleň v pozadí pôsobí v prípade Nikonu o niečo plastickejšie.
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Fotografie v protisvetle na minimálnom ohnisku. Vľavo Fujifilm F40fd (36 mm), v strede Nikon S 200 (38 mm). Automatický režim, citlivosť ISO 200. Vpravo snímka zo zrkadlovky Nikon D70s (36 mm), expozičná automatika
Pri fotografovaní v priamom protisvetle sa ukázala jedna zo slabín F40fd. Nikon exponoval, podobne ako zrkadlovka D70s, stromy a trávnik správne, oblohu nechal prepálenú. F40fd sa pokúsil spraviť akýsi kompromis, exponovať správne aspoň časť oblohy, výsledkom čoho je tmavá snímka s podexponovanými plochami.
Výrez snímky. Vľavo Fuji F40fd, v strede Nikon S 200, vpravo zrkadlovka Nikon D70s
Pokiaľ však pri takejto fotografii urobíme výrez na mieste, kde nie sú väčšie prepaly či podexponované miesta, opäť vidno ostrejšiu kresbu v porovnaní s Nikonom S 200. Odvážne tvrdenia niektorých recenzií typu „obraz, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani digitálna zrkadlovka“, sú viditeľne prehnané, ostrosť kresby F40fd však rozhodne patrí k tomu lepšiemu, čo možno medzi digitálnymi kompaktmi v tejto cenovej kategórii vidieť.
Pokračování 3 / 3
Rozsah citlivostí, makrofotografie, vítěz
Na rozdieloch v miere digitálneho šumu sa u oboch aparátov podpisuje veľkosť, aj technológia CCD snímačov. Bežný snímač štandardných rozmerov, použitý v prípade Nikonu, nie je rovnocenným protivníkom pre Super CCD s osemuholníkovými bunkami od Fujifilmu. Navyše toto CCD patrí k najväčším snímačom používaným v digitálnych kompaktoch, ako aj v EVF aparátoch.
max. velikost | max. velikost
Fujifilm F40fd, výrez z okraja fotografie na rôznych citlivostiach. Z ľavej vrchnej strany ISO 100, 200, 400, 800 a 1 600
Nikon disponuje citlivosťou ISO 50, ktorú Fuji nemá, preto ju z porovnania vypúšťam, rozdiel oproti ISO 100 nie je príliš viditeľný. Na citlivosti ISO 100 a 200 šum nepredstavuje v oboch prípadoch problém, vidieť tu ale slabšiu kresbu, rovnako fialové kontúry a nesprávne odhadnuté svetelné podmienky zátišia v prípade Nikonu. Na ISO 400 je šum a strata detailov pri Nikone pomerne výrazná, snímka z Fuji je stále použiteľná. Badať jemnú redukciu šumu, ktorá nie je na úkor straty detailov.
max. velikost | max. velikost
Nikon S 200, výrez z okraja fotografie na rôznych citlivostiach. Z ľavej vrchnej strany ISO 100, 200, 400, 800, 1000
ISO 800 je v prípade Fuji v znamení silnejšej softvérovej redukcie šumu, použiteľnej nanajvýš pre zmenšeniny alebo publikovanie na internete. Stále však vyzerá lepšie než Nikon, ktorého zrnitý obraz začína pripomínať pointilistické dielo. Ešte aj pri extrémoch, ako je ISO 1 600, zostáva obraz F40fd prijateľnejší, ako šum Nikonu na ISO 1 000.
Výrez z fotografie exteriéru fotografovaného na citlivosti ISO 400 (hore) a ISO 800 (dolu). Vľavo Fujifilm F40fd, v strede Nikon S 200, vpravo zrkadlovka Nikon D70s
Pre ilustráciu je tu výrez z fotografií z exteriéru na vyšších citlivostiach ISO 400 a 800. Mýtus o nízkom šume porovnateľnom so zrkadlovkou v prípade Fujifilmu očividne nie je pravdivý, F40fd však stále ponúka na oboch citlivostiach podstatne viac detailov a menej zrnitý obraz, než jeho súper Nikon S 200. Tentokrát je však v prospech Nikonu farebné podanie, ktoré má bližšie k referenčnej fotografii zrkadlovky D70s.
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Fuji F40fd, fotografia zátišia, osvetleného žiarovkou v interiéri. Vľavo automatické vyváženie bielej, v strede voľba pre žiarovkové svetlo. Vpravo referenčná fotografia zrkadlovkou Nikon D70s, vyváženie bielej nastavené na žiarovkové svetlo
Oba aparáty príjemne prekvapili automatickým nastavením vyváženia bielej pri žiarovkovom svetle, ktoré bolo presnejšie ako režim pre žiarovkové svetlo a malo podstatne bližšie k manuálnemu vyváženiu bielej. Celkovo malo bližšie k farebnému podaniu zrkadlovky D70s automatické vyváženie bielej Fuji F40fd, Nikon má opäť jemný nádych do modra a vyšší jas.
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Nikon S 200, fotografia zátišia, osvetleného žiarovkou v interiéri. Vľavo automatické vyváženie bielej, v strede voľba pre žiarovkové svetlo. Vpravo opäť referenčná fotografia zo zrkadlovky Nikon D70s, vyváženie bielej: žiarovkové svetlo
Makrorežim zo vzdialenosti 10 cm Nikonu S 200 pôsobí rovnako vypuklo ako makro zo vzdialenosti 7 cm od Fuji. F40fd zvolil 1/4 sekundy, Nikon štvornásobok. To zapríčinilo aj väčšiu hĺbku ostrosti v prípade Nikonu. F40fd opäť mierne podexponovala, zatiaľ čo fotografia z Nikonu má podexponované aj prepálené miesta, ktoré sú však v rámci únosnosti.
max. velikost | max. velikost
Vľavo režim makro Fujifilmu F40fd, vpravo makro z Nikonu S 200
Jasným víťazom duelu je Fujifilm F40fd
Napriek niektorým drobným neduhom, ako je úbytok detailov na zelených plochách s malými farebnými rozdielmi, príležitostná neistota pri zaostrovaní na nekonečno či saturovanejšie farby a chladnejšie farebné podanie, je jasným víťazom tohto duelu Fujifilm F40fd. Medzi jeho hlavné výhody oproti Nikonu S 200 patrí hlavne kresba a ostrosť fotografií či nízky šum pri vyšších hodnotách citlivosti.
Nikon S 200 je vhodný ako štýlový doplnok pre dovolenkového fotografa, ktorému jeho snaženie spríjemní možnosťami dodatočných úprav fotografie priamo vo fotoaparáte. Fujifilm F40fd je naopak všestranný prístroj s lepšie využiteľným rozsahom citlivosti. Náročnejší priaznivec Nikonu radšej siahne po starších modeloch P3 a P4, majú totiž širšie možnosti nastavenia a pohybujú sa v podobnej cenovej hladine ako štýlový S 200.