V tomto článku nájdete námety, ako sa dajú rekonštruovať staré fotografie na papieri.
Pred vlastnou prácou je vhodné overiť si, či nemáme k dispozícii originálny film, z ktorého je fotka vyrobená. Ak je možné siahnuť po negatíve, výsledok získaný fotocestou, alebo priamym skenovaním negatívu prinesie vždy lepšie výsledky, ako akákoľvek reprodukcia jeho papierovej kópie.
Tu platí jedna výnimka – ak máte lacný skener na negatívy, nemusí priniesť lepšie výsledky ako sken kvalitnej papierovej fotografie. Aj lacné skenery totiž skenujú reflexné predlohy bez problémov, no s negatívmi si poradia až tie drahšie...
Načo to robiť?
Hlavným argumentom pre reprodukciu rodinných fotografií je asi zálohovanie. Aj keď papierové fotografie majú primeranú životnosť, niektoré sa v čase môžu poškodzovať. Ak boli zle spracované, môžu blednúť, môžu sa na nich objaviť fľaky, či detské čarbanice. Potom je výhodné, ak máte kópiu aspoň tých cennejších obrázkov.
Druhým argumentom prečo sa s takými obrázkami vôbec trápiť, je radosť. Môžete tak vytvoriť milý dar pre svojich blízkych. Reštaurovaný fotoalbum zo starých fotografií môže potešiť, pritom jeho výroba pre fotografa nie je príliš nákladná – časovo, ani finančne.
Tretím ziskom je možnosť rozmnožiť staré fotografie. Možno existuje len jediný maličký obrázok vašej babičky vytrhnutý z jej občianskeho preukazu. Po jeho reprodukovaní ho môžete rozmnožiť pre viacerých rodinných príslušníkov, ktorých môže potešiť spomienka...
Robte na kópiách
Po naskenovaní, alebo odfotografovaní originálnej fotografie odporúčam ponechať si aj pôvodnú, neretušovanú verziu digitálneho súboru. Je možné, že sa vám neskôr zíde. Softvérové nástroje na retuš sa stále vylepšujú. Je možné, že o pár rokov sa k obrázku znova vrátite a dosiahnete lepšie výsledky.
Nebojte sa, ide to ľahko a rýchlo
Retušérske zásahy pri reprodukovaní starých fotografií budú väčšinou pomerne jednoduché. Postačí vám pohrať sa s nástrojmi ako pečiatka alebo úrovne. Bežnú retuš jednej fotografie zvládnete za pár minút.
Zmena kontrastu
Zázrak. Asi tak budú vaši známi možno komentovať nejednu fotografiu, ktorú po naskenovaní vložíte do fotoeditora a spustíte funkciu Auto Levels.
Stará zažltnutá fotografia sa odrazu zmení na dobrý obrazový základ, ktorý by po krátkej retuši mohol byť vcelku solídnou fotografiou.
Zväčšenie malej fotografie
Celkom bezproblémovou býva reprodukcia veľmi malých fotiek. V minulosti sa často vyrábali malé fotky (kontakty). Neraz mali len niekoľko centimetrov.
Ich reprodukcia neraz odhalí podrobnosti, ktoré na malej fotke zanikli. Tieto obrázky bývajú často nečakane ostré, takže aj niekoľkonásobmé zväčšenie prinesie celkom peknú fotografiu, ktorá poteší predovšetkým ľudí so slabším zrakom. Rozlíšenie fotografického materiálu bolo veľmi dobré, takže aj malé fotografie „znesú“ zväčšenie.
Odstránenie neželaných predmetov
Klasickou úlohou pri retuši starých fotografií je odstraňovanie rôznych rušivých prvkov. Využijete na to najčastejšie nástroj pečiatka, s ktorým veľmi rýchlo dosiahnete vynikajúce výsledky.
Typickou úlohou je odstránenie rušivých kovových sponiek, ktorými bola fotografia pripevnená v starších preukazoch.
Po stlačení nástroja pečiatka nájdite na fotografii miesto, ktoré sa hodí na prekrytie neželaného objektu. Dajte nad neho myš, stlačte CTRL a kliknite. Následne presuňte myš nad odstraňovanú oblasť a objekt odstránite.
Aj keď práca s pečiatkou môže vyzerať ako banálna úloha, je dobré myslieť na štruktúru materiálu. Ak totiž pečiatkujete oblasť fotografie, na ktorej je celkom konkrétny druh štruktúry, pečiatka môže upravovanú oblasť štrukturálne zmeniť. Tento jav nemusí byť viditeľný na prvý pohľad, ale je dobré naň myslieť. Najlepšie sa to dá demonštrovať na celkom pravidelnej štruktúre:
Kopírovanie niektorej časti štruktúry na inú spôsobí, že na mieste rozhrania vzniká zmiešaný obraz – pozadie s „pečiatkovanou“ oblasťou. Toto zneostrenie je vynikajúce, ak je upravovaná plocha plynulá. No vo chvíli, ak je na zábere napríklad šum, alebo ostrá štruktúra (tráva, omietka) môže sa miesto retušérskej manipulácie prezradiť práve tým, že pôvodná štruktúra sa naruší.
Ak potrebujete pracovať s pečiatkou, pravidelne si kontrolujte retušovaný obrázok nielen vo veľkom zväčšení, ale aj v zmenšenej verzii – takéto drobné chyby často pri veľkom detaile vôbec nevidieť a keď sa neskôr pozriete na fotografiu v zmenšenom rozmere, na prvý pohľad zbadáte neprirodzené miesto zbavené šumu, či ostrosti.
Pokrčená fotografia
Veľmi častým problémom sú fotografie, ktoré sa zlomili alebo pokrčili.
Tu je retuš pomocou pečiatky tým rýchlejšia, čím menej dôležité oblasti záberu sú poškodené. Ak zlom prechádza oblasťou na ktorej je les, tráva, či pozadie, oprava je otázkou niekoľkých sekúnd. Pokiaľ je však zasiahnutá tvár, úloha je komplikovanejšia. Na ukážkovom zábere sa mi, napríklad, nepodarilo uspokojivo upraviť nos. Tu už by to chcelo aj maliarske schopnosti, alebo...
Požičajte si časti tela
Pri cenných obrázkoch niekedy v rekonštrukcii môže pomôcť iná fotografia. Musí byť nasnímaná v rovnakom, alebo veľmi podobnom osvetlení.
Napríklad pri kreslení chýbajúcej časti nosa si môžete „vypožičať“ kúsok nosa z inej fotografie. Ideálne je, ak by šlo o fotku dieťaťa v podobnej polohe a osvetlení.
V núdzi však postačí aj iný nos, ktorý pomocou pečiatky môžete nakopírovať na správne miesto. Aj keď z neho použijete možno len niekoľko pixelov, pomôže vám pri maľovaní neexistujúceho nosa. Prinajmenej odhadnete, ako asi mohol vyzerať.
Pokračování 2 / 2
Žltá alebo černobílá
Fľaky rôzneho pôvodu
Niektoré fotografie sú vyblednuté, alebo inak znehodnotené. Často je príčinou nedostatočné opranie fotografie pod vodou po spracovaní. Dlhodobé pôsobenie ustaľovača spôsobí postupný rozklad obrazu. Ak v obrázku zostala aspoň nejaká kresba, môžete ho niekedy zachrániť. Práve reprodukcia takýchto fotografií je najsúrnejšia. Proces blednutia je nezvratný.
Záber, ktorého horná polovica je príliš svetlá. Vyzerá, ako keby bol na scéne dym. Na takéto úlohy je určený nástroj na lokálne zosvetlenie alebo stmavenie.
V parametroch nástroja môžete voliť, s akými tónmi fotografie sa bude pracovať. Na obrázku stmavujem najtmavšie oblasti snímky – svetlé a veľmi svetlé oblasti zostanú bez zmien.
Týmto nástrojom pracujte opatrne. Najskôr stmavte najtmavšie časti záberu, ktoré nesú dominantnú informáciu. Vlasy, oči. Potom pomocou veľkých priemerov nástroja opatrne stmavujte obrázok tak, aby pôsobil jednotným dojmom.
Pri tak rozsiahlych rekonštrukciách, ako na tomto obrázku, však počítajte s tým, že výsledok bude len lepší – dokonalosť už nedosiahnete. Mnoho informácií z fotky vybielil čas a chemikálie – už sa k nim nedá dostať.
Príliš svetlé fotky
Iste ste už mnohokrát počuli výrok, že fotomateriál má na rozdiel od digitálneho fotoaparátu oveľa väčší expozičný rozsah. Platí to aj pre staré papierové fotky. Niektoré sú síce veľmi svetlé, ale v najvyšších svetlách sa neraz nájde veľa obrazových informácií. Voľným okom ich často takmer ani nevidieť a pritom po jednoduchom retušérskom zákroku je fotografia zmenená na nespoznanie. Ideálnym kandidátom na záchranu sú predovšetkým podvyvolané fotografie – tu bude úspech veľmi dobrý.
Starý obrázok – pri výrobe som fotografiu preexponoval a podvyvolal. Na papierovej fotke nevidieť skoro nič. Po stmavení obsahuje obrázok nečakane veľa podrobností.
Stmavovanie preexponovanej fotografie, alebo zosvetlenie príliš tmavej, je najlepšie robiť pomocou nástroja Tiene a Svetlá.
Tento nástroj vytiahne z fotografie maximum, čo sa dá. Zosvetlí najtmavšie oblasti a zosvetlí najsvetlejšie. Úroveň si určíte vy. Neraz vám pomôže aj pri záchrane zlých obrázkov z digitálneho fotoaparátu. Pri rekonštrukcii starých rodinných fotografií však často doslova objaví nečakané podrobnosti. V starých fotografiách býva veľa obrazových informácií aj v tieňoch, aj v svetlách.
Počarbané, pokvapkané
V rodinnej fotografii sa asi nedá vyhnúť korozívnemu vplyvu malých detí na papierové obrázky. Stačí pár sekúnd nepozornosti a sú schopné okamžite od niekadiaľ vyloviť pastelku a už kreslia farebné doplnky na časopis, storočnú fotografiu alebo knihu.
Tu je retušérsky prístup v zásade dvojaký. Ak sú čarbanice či škvrny čierne, použite pečiatku. No ak je kresba farebná, najskôr si prehliadnite fotografiu rozloženú na kanály. Pri troche šťastia totiž niektoré farby na jednom z kanálov vôbec nemusia byť vidieť. To vám nielen uľahčí retuš, ale hlavne nemusíte vymýšľať, čo asi bolo na prekrytej časti obrázka.
Otvorte si v menu Window/Kanály.
V nej kliknite na maličkú šípku hore a zvoľte možnosť Split Channels. Fotografia sa zmení na tri čiernobiele obrázky. Konkrétna ukážka:
Na ukážkovom obrázku by som napríklad ruku vpravo rekonštruoval len ťažko, keby sa nedali vidieť aspoň náznaky pôvodných obrazových informácií.
V červenom kanáli obsahuje aspoň časť kresby ruky
Zelený kanál nám nepomôže
Modrý kanál zas neobsahuje takmer žiadne informácie o čarbaniciach modrým perom... Z takéhoto základu sa dá stavať
Doostrenie
Nakoniec sa pozrime na možnosť doostrenia fotografií. Akokoľvek lákavá možnosť je doostrenie, výsledky často viac sklamú, ako pomôžu. Ak nebudete čakať zázraky, nebudete sklamaní. Fotka sa dá mierne doostriť, ale nie dokonale. Snáď sa o pár rokov objavia softvérové nástroje, ktoré dokážu viac...
Fotografia je zle zaostrená – bol poškodený fotoaparát. Les v pozadí je takmer ostrý, popredie neostré. Funkcia doostriť (ani špeciálne doostrovacie filtre ako FocalBlade) veci veľmi nepomôžu. Hlavným problémom je fakt, že pri softvérovom doostrení sa neúmerne zvyšuje ostrosť artefaktov. Doostrená fotografia má spravidla výraznejší šum, jasne sa zvýraznia aj tie najmenšie prachové zrnká a škriabance. Nebýva jednoduché nájsť vhodnú mieru doostrenia tak, aby výsledok pôsobil ostrejšie a pritom by nerušili umelo zvýraznené prvky.
Preto je výhodné neostré fotografie doostriť. Okamžite vidíte, či nástroj veci pomohol, alebo nie.
Vizuálne zlepšenie
Aj keď reprodukciou a retušou starých fotografií objektívne nezískavame lepšiu kvalitu, či nové informácie, vizuálne ide o zlepšenie. Obrázky získavajú nový kontrast, sú zbavené rušivých prvkov, sú zväčšené. Tu a tam sa podarí niektorý obrázok aj doostriť. Výsledkom je séria fotografií, ktoré nie sú zažltnuté a hlavne je ich veľa – unikátnu fotografiu môžete poslať viacerým rodinným príslušníkom.
Zamyslenie do diskusie
V závere článku by som si dovolil položiť priam hamletovskú otázku: reprodukovať fotografie aj so zažltnutím alebo nie?
Podľa môjho názoru aj staré fotografie treba reprodukovať „len“ v plne čiernobielej škále. To znamená zbaviť ich patiny. Zažltnutie fotografií je niekedy technologická chyba, inokedy zámer – ak sú aj tónované. Originálne staré fotografie sú zažltnuté často, to k nim patrí. Táto farba sa však ťažko reprodukuje. Preto považujem za lepšie reprodukovať iba pôvodnú obrazovú informáciu z fotografií a to v čiernobielej verzii.
Tým využijete maximum dynamického rozsahu, aký poskytuje papierová fotografia na prenos obrazovej informácie. Umelo simulovaná žltosť fotografie berie niekoľko percent z tohto rozsahu. Preto som proti umelému napodobňovaniu žltosti. Ale s týmto názorom nemusíte súhlasiť – zbaviť fotku „žltačky“ znamená ochudobniť ju aj o jeden emocionálny rozmer. Žltosť k niektorým obrázkom akosi patrí...
Čo si myslíte o reprodukovaní fotografií vy?