Festivalová fotografie: Méně je někdy více

Pokračování 2 / 3

Zachycení atmosféry

Pre festivalového fotografa môže byť neraz problematické fotografovať účinkujúcich z publika. Výhodu majú akreditovaní fotografi, ktorí sa dostanú „za bariéru“, čím odpadá nepohodlná manipulácia s aparátom v tlačenici pred pódiom. Samozrejme, že v oboch prípadoch hrá kľúčovú úlohu skorý príchod a zaujatie vhodného stanovišťa. Príprava vystúpenia ale môže byť taktiež skvelou príležitosťou pre šikovného fotografa.

Gitarista Matt Marshak pripravujúci sa na vystúpenie

Predpokladom úspechu pri fotografovaní pred vystúpením je samozrejme fakt, že sa interpret počas príprav objaví na pódiu. Až na výnimky teda nie je možné fotografovanie hlavných hviezd festivalov. Im sa obyčajne stará o nástrojový park špecializovaný tím technikov. Druhým predpokladom je spomínaný skorý príchod. Jednoznačnou výhodou takéhoto fotografovania je pokojnejšia atmosféra v publiku a tým pádom aj viac priestoru pre laborovanie s fotoaparátom.

Fotografiu smooth jazzového gitaristu Matta Marshaka som použil ako ilustračný záber pre technickú reportáž z festivalu. Keďže bol plne sústredený na nastavenie svojho aparátu a efektov, bol skvelým objektom. Takáto fotografia síce neumožňuje plnohodnotne zachytiť atmosféru samotného vystúpenia, pokiaľ však potrebujeme ilustračný záber (v tomto prípade nástroj + interpret), je na to príprava vystúpenia vhodnou príležitosťou.

Festival, to nie sú len pódiá a interpreti

Festivalový program, (hlavne pri veľkých letných festivaloch) je spojený s množstvom nehudobných aktivít. Výtvarné dielne, divadelná aréna či autorské čítanie tiež ponúkajú množstvo námetov pre fotografovanie. Druhým najfotografovanejším motívom po dianí na jednotlivých pódiách sú však všední (i menej všední) návštevníci festivalu.

V tomto prípade platí, že omnoho výrečnejšia než fotografia „ľudí“ je fotografia „o ľuďoch“. Je to všeobecne známy fakt, ktorý zdôrazňuje aj fotograf Robert Caputo vo svojej publikácii Škola fotografovania – Ľudia. Je teda dôležité nadviazať fotografiou súvislosť s festivalom. Dobrá festivalová fotografia môže dokumentovať náladu v publiku, zachytávať emócie alebo rozprávať príbeh.

Snaha zachytiť zaujímavý moment. Kazí ho nevhodne zvolený uhol pohľadu

Prvoplánová snaha dokumentovať zaujatie dieťaťa zvukom afrického djembe nie je korunovaná úspechom. Odstup, nevhodne zvolený uhol pohľadu a urýchlená kompozícia záberu nevystihujú situáciu dostatočne. Navyše zo snímky samotnej prakticky nie je možné určiť, že bola fotografovaná práve na festivale. Dej sa práve tak môže odohrávať na trávniku v mestskom parku.

Lepšie zvolený uhol pohľadu vytvára zaujímavejšiu perspektívu. Pódium v pozadí tvorí neodmysliteľnú festivalovú kulisu

Stačí podísť bližšie a zmeniť uhol pohľadu. Zvolený uhol má zaujímavejšiu perspektívu, ktorá lepšie vystihuje náladu fotky. Pódium v pozadí je jasným prvkom evokujúcim festivalové dianie. Fotke pridáva na nálade aj intenzívnejšie slnečné svetlo. Samozrejme, stále je čo vylepšovať. Obe fotografie majú limity bežného digitálneho kompaktu a expozičnej automatiky.

Pokračování 3 / 3

Fotografujeme publikum

Najlepšou príležitosťou na fotografovanie návštevníkov festivalu je práve zhluk ľudí pod jednotlivými pódiami. Ani tu sa však netreba unáhliť – aj fotografia publika by mala mať svoju kompozíciu. Môžeme tu využiť pravidlo tretín a do niektorého z priesečníkov zakomponovať prvok, ktorý diváka zaujme.

Táto fotografia je slepým pokusom odfotografovať kapelu Los Del Abajo z Mexika. Hudobníci na záver koncertu prelomili bariéru tvorenú ochrankou a opúšťali pódium vnorením sa do davu pod ním. Fotografia naslepo s aparátom zdvihnutým do výšky síce nezachytila hudobníkov samotných, ale objímajúci sa pár v dolnej tretine obrázka tvorí zaujímavé ohnisko fotografie festivalového davu.

Fotografia to však nie je ideálna, nachádza sa na nej priveľa prvkov. Jednou z možností úpravy je jej orezanie, ktoré by zvýraznilo práve pár v dolnej tretine snímku. Stratí sa však časť atmosféry fotografie, navyše pokiaľ chceme dostať celú dvojicu do záberu, nutne pribudnú „odrezané“ ruky tancujúcich dievčat vľavo.

Keďže hudobníci prechádzajúci davom sa javili ako zaujímavý motív, pokúsil som sa namiesto slepých fotografií preniknúť do uličky, kadiaľ prechádzali. Tu sa mi podarilo urobiť niekoľko zaujímavých fotografií. Ich spoločným menovateľom je ale prepálená obloha. Spoľahnúť sa v takejto situácii na expozičnú automatiku teda nie je to najsprávnejšie riešenie.

Schopnosť pohotovo namerať správne expozičné hodnoty alebo nastaviť manuálne vhodné parametre je v tejto situácii veľkou devízou skúseného fotografa. V tomto prípade by zrejme stačilo nastaviť dlhší expozičný čas a viac pricloniť, čím sa eliminuje vznik prepalov.

Limitom môže byť aj dynamický rozsah digitálneho kompaktu, ktorý nie je schopný zachytiť veľké svetelné rozdiely. Vo výhode sú majitelia výkonnejších EVF aparátov a digitálnych zrkadloviek. Väčší snímací senzor si s takýmito rozdielmi dokáže poradiť lepšie.

Menej je niekedy viac

Toto pravidlo platí tak pre množstvo prvkov nachádzajúcich sa v zábere, ako aj pre množstvo nafotených fotografií. V prvom prípade môže byť výsledkom snahy dostať do záberu čo najviac neprehľadná fotografia, slúžiaca nanajvýš na informatívne účely.

Pri súčasnej kapacite pamäťových médií treba tiež zvážiť, či má význam brať so sebou na festival 4 GB pamäťovú kartu a snažiť sa ju za každú cenu zaplniť. Pokiaľ sa nebudeme pokúšať o natáčanie rozsiahlejších videosekvencií (táto možnosť odpadá pre majiteľov digitálnych zrkadloviek), úplne postačí menšia, napríklad 1 GB karta.

Množstvo profesionálov fotografuje veľa a často, no existuje rovnako silná skupina fotografov, ktorá sa namiesto neustáleho fotografovania spolieha na intuíciu a fotografujú „ten správny“ moment. Treba si tiež uvedomiť že triedenie veľkého množstva fotografického „odpadu“ môže zabrať omnoho viac času než samotné fotografovanie.