Krajinárom prinášame niektoľko kompozičných pravidiel, prenesených z maľby krajiny na fotografiu.
Na impakt výtvarného diela vplýva veľa faktorov: zvládnutie techniky, kompozičných pravidiel a nakoniec aj sila autorovej predstavivosti. Pri fotografii to nie je iné. Technicky zdatný výtvarník ovláda paletu farieb a ťahy štetca. Fotograf zas režimy fotoaparátu, voľbu objektívu, filtrov a ďalšieho príslušenstva. Pri maľbe krajiny autor nie je limitovaný realitou, fotograf musí nájsť správne miesto a čakať na vhodný okamih. Pre oboch však platia tie isté kompozičné pravidlá, ktoré prispievajú k vytvoreniu esteticky príťažlivého diela.
Základným predpokladom pre vytvorenie vizuálne príťažlivej maľby krajiny je voľba dominantného prvku. V obraze bude jeho najdôležitejšou a najzaujímavejšou časťou. Dominantný prvok možno ďalej zvýrazniť tzv. ústredným bodom. Ten na obraze tvorí objekt jednoduchej farby, alebo objekt s výrazným kontrastným rozdielom. Správne zvolený bod záujmu obsahuje jednu hlavnú farbu a pokiaľ možno, aj tzv. komplementárne farby (červená – zelená, modrá – oranžová atď.).
White beach – Borracay (fotograf Marek Pechmann) je príkladom fotografie, využívajúcej niektoré pravidlá tvorby dominantného prvku. V tomto prípade plachetnice. Ústredným bodom je trup člna béžovej farby. Komplementárnou farbou je modrá farba plachiet.
Komplementárne farby sú vo farebnom kruhu protiľahlé.
Spravidla by dominantný prvok nemal byť umiestnený v strede obrazu, ale v niektorej tretine obrazovej plochy. Výnimkou je snaha o zvýraznenie vertikálnej či horizontálnej symetrie, aj tu je však lepšie skombinovať symetrické delenie s tretinovým. Dominantný prvok by nemal byť ani čiastočne zakrytý, znižuje to jeho dôležitosť v obrazovej kompozícii. Ľudské či zvieracie postavy tento prvok zvýrazňujú a stávajú sa hlavnými aktérmi fotografie.
Postava zvýrazňuje dominantný prvok obrazu (fotograf Marek Pechmann).
Podriadené obrazové prvky môžu vhodným spôsobom priviesť oko diváka k dominantnému prvku obrazu. Ideálnou vodiacou krivkou je tvar S. Použiteľný, i keď menej odporúčaný tvar je oblúk. Priamka nie je vhodná, keďže vedie oko diváka po obraze príliš „rýchlo“. Vodiacu krivku môže predstavovať cesta, tok rieky, pobrežná čiara, hrebene hôr, stopy v piesku či snehu, ale aj netradične tvarovaná oblačnosť a podobne.
K osamelému stromu na výbežku pláže vedie oko diváka nielen línia pobrežia, ale aj príhodne tvarovaná oblačnosť (fotograf Marek Pechmann).
V niektorých prípadoch je vhodné pridať k hlavnému dominantnému prvku aj vedľajší bod záujmu, ktorý obohatí kompozíciu. Takáto kompozícia si však vyžaduje skúsenejšieho fotografa, exituje totiž riziko, že oba zvolené objekty si budú vzájomne konkurovať. Najlepšie je takéto objekty umiestniť naproti sebe po diagonále, prípadne vedľa seba.
Dolong (fotograf Marek Pechmann). Hoci je zoskupenie kolových domov na rieke samo o sebe pôsobivým námetom snímky, autor umiestnil do pravého dolného rohu aj druhý bod záujmu, ktorý obohacuje kompozíciu a okamžite upúta oko diváka.
Pri komponovaní záberu je dôležité nevyviesť určitým objektom pozornosť diváka mimo obraz. Dbať treba predovšetkým na to, aby línia cesty, horský hrebeň, tok rieky či iná krivka nesmerovali von z obrazu. Vo výtvarnej teórii tiež platí „pravidlo palcov“. Hovorí, že zvieratá a osoby by mali byť otočené pohľadom smerom do obrazu, i keď toto pravidlo možno v záujme dynamiky obrazu porušiť. Líniu, ktorá vybieha z obrazu, zas možno„zastaviť“ umiestnením objektu do jej dráhy.
Vegetácia na brehu prekrýva koniec pňa, ktorý by za normálnych okolností na pravej strane „vyviedol“ oko diváka z obrazu (fotograf Marek Pechmann).
Pokiaľ sa v zábere nachádza viacero postáv či objektov, je výhodné zoskupiť ich okolo dominantného prvku obrazu. Prípadne vyčkať na vhodný moment, keď sa v takomto zoskupení ocitnú. Roztratené objekty totiž súperia o pozornosť diváka a kompozícia pôsobí nejednotne. V prípade, že ide o kompozíciu s vedľajším bodom záujmu, je situácia ešte zložitejšia. Pokiaľ to situácia umožňuje, jedno z riešení je zoskupenie objektov okolo hlavného bodu záujmu a ponechanie vedľajšieho bodu záujmu osamote.
Skupina postáv, kráčajúcich po zasneženom hrebeni, pôsobí homogénne. Väčší, nepravidelný rozstup postáv by narušil celkovú harmóniu snímky (fotograf Marek Pechmann).
Zvýraznenie dominantného prvku obrazu veľkým kontrastným rozdielom možno podporiť celkovou kompozíciou. Tak, aby nebol použitý žiadny, podobne silný rozdiel kontrastov, ktorý by dominantnému prvku konkuroval. Ideálne je zachytiť v celej zostávajúcej ploche obrazu jemnejšie kontrastné prechody. Vytvoríme tak efekt „javiskového reflektora“, ktorý dominantný prvok zvýrazní a zvyšok obrazu ustúpi do pozadia. Na rozdiel od výtvarníka sa fotograf musí vyzbrojiť trpezlivosťou, pretože je limitovaný svetelnými podmienkami scény.
Condoriri Trek (fotograf Marek Pechmann). Hoci ide o kompozíciu s vedľajším bodom záujmu, nosič v popredí je jasne dominantným prvkom celej scény. Napriek tomu, že hory v pozadí sú svojou čiernobielou štruktúrou pomerne kontrastné, tvoria vedľajší bod záujmu, pretože dopadajúce svetlo vytvára z nosiča najkontrastnejší prvok celej scény.
Uvedené pravidlá majú napomôcť pri voľbe správneho kompozičného riešenia a rozmiestnenia objektov v scéne. Rozhodne však nesmú byť prekážkou nádejného fotografa či výtvarníka v jeho tvorivom rozlete. Pravidlá možno porušovať, je však dobré vedieť, kedy ktoré porušiť a prečo.