DIGIarena.e15.cz

Krajina môjho srdca (obrazy Spiša)

Spiš je turisticky najatraktívnejšie územie Slovenska. Zaujímavé nielen pre turistov, ale aj pre fotografov.

Spiš. Krajina pod najväčším hradom v strednej Európe, ktorá dýcha minulosťou. Veľké, pomerne koncentrované prírodné bohatstvo je kompozične vhodne doplnené kultúrnymi prvkami. Spišský hrad, Levoča, Vysoké Tatry, Slovenský raj, Pieniny. Známe, ale aj neznáme charakteristické črty a prvky tvoriace túto nezameniteľnú krajinu.

Klepněte pro větší obrázek
max. velikost
V krajine môjho srdca
Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost
Spišské línie | Spišské prebúdzanie

Jej najkrajšie a výrazovo najcharakteristickejšie kultúrne črty vytvorili zväčša neznámi ľudia, ktorí pravdepodobne nemali univerzitné vzdelanie, ale mali niečo dôležitejšie: úctu, pokoru, videnie a cítenie. Pretože obraz krajiny sa rodí v srdci.

Klepněte pro větší obrázek
max. velikost
Graffiti na Pažici

Sú miesta, kde sa inštinktívne cítime dobre a ak ich objavíme, začneme sa tam vracať, pretože nás priťahujú. Ak sú navyše aj fotogenické, je dôvodov na návrat o jeden viac. Jedným z takýchto miest je pre mňa pomerne strmé severné úpätie Spišského hradu, kde sa nachádza plošinka s krížom. Hlavná urbanizačná os blízkej Spišskej Kapituly smeruje práve sem (ak sa postavíte na hlavnú a prakticky jedinú ulicu Spišskej Kapituly, na jej konci nad spodnou bránou toto miesto uvidíte). Možno je to náhoda a možno nie. Práve na tomto mieste začnem svoje rozprávanie.

Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost
Ranná modlitba | Nočné impresie

Spišský región

Je umiestnený na severe Slovenska na hranici s Poľskom, do ktorého kedysi zasahoval. Keďže je pomerne rozsiahly a veľmi rozmanitý, venovať sa budem len jeho centrálnej a južnej časti. Vysoké Tatry, či Pieniny sú na samostatné rozprávanie a to prenechám povolanejším.

Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost

Spišský hrad a okolie

Hrad je prirodzenou dominantou Spiša, viditeľnou zo všetkých svetových strán. Od roku 1993 je aj s pamiatkami okolia zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Je postavený na travertínovej kope, ktorá vznikla v priebehu niekoľko tisíc rokov vyzrážaním uhličitanových prameňov. Travertínových kôp je v blízkom okolí hradu viacero: Dreveník, Ostrá hora, Sobotisko, Pažica a Sivá Brada. Všetky vyčnievajú z mierne zvlnenej krajiny a sú veľmi zaujímavé z krajinárskeho, prírodovedného aj duchovného hľadiska.

Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek 
max. velikost | max. velikost
Spišský hrad zo severu. Vľavo od neho sa nachádzajú travertínové kopy Ostrá hora a Dreveník. | Sivá Brada. V popredí vyzrážaný travertín z uhličitanových prameňov, ktoré sú stále činné
Klepněte pro větší obrázek
max. velikost
Spišský hrad z východu z Ostrej hory
Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost
Symboly Spiša – Spišský hrad a Spišská Kapitula (pohľad z východu fotený teleobjektívom). Vzadu hradba pohoria Branisko, ktoré tvorí prirodzenú hranicu medzi Spišom a Šarišom. | Zimné prebúdzanie hradu z pohoria Branisko (fotené teleobjektívom). Vzdialenosť hradu a Tatier, za ktorými je už Liptov a Orava je asi 40 km.

V poslednom období došlo k pomerne významným zmenám vo vzhľade hradu. Prvou bolo jeho osvetlenie a druhou postavenie geoglyfu keltského koňa (podľa nájdenej keltskej mince na hrade) na jeho severnej strane minulý rok. Názory na jeho umiestnenie na hradnom vrchu boli a sú rôzne. Tento geoglyf je nasucho postavený asi 70 cm vysoký múrik z travertínu bez základov na ploche asi 70 × 100 m. Pod vedením austrálčana Andrewa Rogersa ho stavalo približne 200 Rómov dva týždne.

Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Nočný Spišský hrad | Spišské Podhradie | Geoglyf

Ďalšou výraznou zmenou v krajine pod hradom bude už tento rok výstavba diaľnice, ktorá pôjde súbežne so súčasnou hlavnou cestou a zvýrazní túto technickú líniu pod hradom. Možno ju trocha zmiernia výsadby drevín, ktoré sú v jej okolí naplánované. Kedysi bolo dobrým zvykom na Spiši sadiť okolo hlavných ciest lipové aleje a okolo vedľajších ciest aleje z ovocných stromov. Škoda, že dnes sa viac menej zmôžeme už len na ich vyrúbanie.

Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost
Jabloňová aleja pod Spišskou Kapitulou | Nočné línie Spiša z pohoria Branisko. Vpredu prvý krátky úsek diaľnice vchádzajúci do rovnomenného tunela.

Klepněte pro větší obrázek
max. velikost
Spišská Kapitula

Ak sa budete túlať po Spišskej krajine okolo hradu, určite si všimnete na jeho východnom úpätí veľmi zaujímavé miesto s názvom Šibenica – miesto viditeľné a identifikovateľné z Braniska či aj z 20 km vzdialených Levočských vrchov. Leží pri jednej z dvoch hlavných prístupových ciest na hrad a určite ho neminiete.

Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost
Šibenica | Šibenica

V okolí Spišskej Kapituly je na Pažici mnoho zdanlivo náhodne a nelogicky porozhadzovaných kaplniek. Ich umiestnenie nie je náhodné. Na základe nedávneho objavu doc. Jančuru tvoria spolu Spišská Kapitula (Jeruzalem), kaplnky na Pažici (zastavenia krížovej cesty), Sivá Brada (Golgota) a dnes už neexistujúca záhrada za hlavnou cestou (Getsemanská záhrada) symbolický Jeruzalem postavený v mierke 1:1 k udalostiam ukrižovania.

Tieto symboly mali pravdepodobne umožniť veriacim čo najvernejšie prežitie krížovej cesty v časoch, keď kvôli vojne s Turkami boli púte do Svätej zeme problematické. Ak sa do tejto zaujímavej krajiny vnoríte, možno to z nej budete cítiť tak ako ja a viacero mojich známych. Moja bývalá kolegyňa Dr. Leskovjanská to myslím celkom dobre vystihla: „Je to preto, lebo tá krajina je premodlená.“

Klepněte pro větší obrázek
max. velikost
Jedna z kaplniek na Pažici (vpravo) a vľavo vzadu Sivá Brada

Asi 10 km od Spišskej Kapituly je ďalšie zaujímavé miesto, ktoré stojí za návštevu – Miloj. Zo stredovekej osady, ktorú zničili v 13. storočí Tatári, ostalo len torzo kostolnej veže.

Klepněte pro větší obrázek
max. velikost
Miloj

Levoča a okolie

Bývalé kráľovské mesto so zachovaným stredovekým opevnením a najvyšším dreveným gotickým oltárom na svete asi 15 km východne od Spišského hradu. Je hojne navštevovaná turistami a v poslednom období aj záujemcami o kúpu jej zachovaných stredovekých meštianskych domov. Jej stredoveké jadro je postavené na kopci, kde rástol v minulosti pravdepodobne dubový les a od severu je chránená pohorím Levočské vrchy.

Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Jesenné ráno na Mariánskej hore severne od Levoče. Vľavo lipová aleja
z Levoče na Mariánsku horu | Okrová Levoča. V popredí zachované hradby mesta | Ranný pohľad na mesto zo západu.

Cieľom väčšiny turistov je levočské námestie, ktoré je známe pohľadom na renesančnú radnicu a kostol sv. Jakuba, v ktorom sa nachádza už spomínaný oltár. Na námestí je zaujímavý objekt – klietka hanby, kde v stredoveku údajne zatvárali previnilcov proti vtedajším zákonom.

Klepněte pro větší obrázek
max. velikost
Renesančná radnica z klietky hanby. Trochu netradičný pohľad, ale originalitu v ňom nehľadajte. Levoču fotenú z tejto klietky som videl už aj v knihe zo 60. rokov.

Levoča je aj známym pútnickým miestom. Severne od mesta je na kopci s menom Mariánska hora postavená neogotická bazilika navštívenia Panny Márie.

Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Mariánska hora z Levočských vrchov, v pozadí Vysoké Tatry vzdialené od baziliky asi 20 km. | Na Mariánsku horu vedie lipová aleja. | Zimné prebúdzanie v Levočských vrchoch. Vzadu hlavný hrebeň
Nízkych Tatier v prvých slnečných lúčoch.

Pôvodná („stará") Levoča nestála na mieste, kde stojí súčasné mesto, ale na kopci južne od mesta, kde medzi zaniknutou a súčasnou Levočou pôjde v blízkej budúcnosti diaľnica. Je to krásna krajina plná historických krajinných štruktúr. Ak to berieme optimisticky, tak D1 pôjde len okrajom a tieto krásne štruktúry uvidí viacej ľudí. Ak pesimisticky, tak niektoré pohľady už budú nenávratne preč. 

Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost
Historické krajinné štruktúry južne od Levoče | V strede obrázku „stará” Levoča. Hnedé poorané plochy boli kedysi močiare. Vpravo v tieni kolík označujúci miesto, kde v blízkej budúcnosti pôjde diaľnica.

Severne od Levoče sú v Levočských vrchoch mnohé zaujímavé zákutia. Je to krajina planín s typickými smrekovcami a malými dedinkami, ktoré boli pôvodne osídlené rusínskym a nemecky hovoriacim obyvateľstvom.

Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost | max. velikost
V Levočských vrchoch | Krajina planín s typickými smrekovcami | V Levočských vrchoch

Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost
Dedinka Uloža | Vianočné zastavenie cestou do Ulože

Cestou z Levoče do Slovenského raja, ktorý je jedným z troch národných parkov na Spiši (ešte tu ležia Tatranský a Pieninský) nás určite upúta románska veža kostola v Spišskom Štvrtku, ktorá je dobrým záchytným bodom pre oči v spišskej kultúrnej stepi.

Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost
Spišský Štvrtok | Spišský Štvrtok

Slovenský raj

Z prevažne odlesnenej a osídlenej krajiny Spiša sa dvíha na jeho juhu skoro kompletne zalesnený prevažne vápencový Slovenský raj, ktorý je od roku 1988 národným parkom. Fenoménom, ktorý má Slovenský raj a ktorý nemá žiadne iné slovenské chránené územie je koncentrácia roklín s vodopádmi a rebríkmi.

Kvôli 95% lesnatosti a celkovej neprístupnosti sa na rozdiel od odlesnenej kotliny omnoho horšie fotí a mnoho ľudí, v ktorých predstavách bolo, ako to poľahky zvládnu a odnesú si lepšie fotky ako videli v knihách, či na pohľadniciach, odchádza sklamaných. Jedným z dôvodov je, že dobrú fotku krajiny si je treba poctivo vyšľapať a často za to môže tiež fakt, že dostatok vody v roklinách nebýva vždy a tie najlákavejšie publikované zábery sú fotené väčšinou pri extrémne vysokom stave vody.

Skoro všetky atraktívne rokliny sú sprístupnené a technicky zabezpečené (rebríky, stupačky, reťaze). Sú na rozdiel od Vysokých Tatier celoročne prístupné. Kto má problémy s výškami, mal by návštevu roklín zvážiť. Hlavne Sokolia dolina so 70 m Závojovým vodopádom je miesto, kde na dlhej sústave rebríkov sa mnohým roztrasú nohy.

Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Krása mŕtveho dreva | Najvyšší vodopád Slovenského raja – Závojový vodopád v Sokolej doline. | Jedna z mála nesprístupnených roklín – Kyseľ, kde boli technické zariadenia po požiari roku 1976 demontované.

Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Romantický Machový vodopád v Malom Kyseli. | V zime sa z vodopádov stávajú ľadopády. Ani jeden z ľadopádov Slovenského raja sa však podľa mňa nevyrovná Sikľavej skale z Hornádskej kotliny. | Malý vodopád v najmohutnejšej rokline Veľký Sokol.

Pri pohybe Slovenským rajom, ktorý má najhustejšiu sieť turistických chodníkov zo všetkých chránených území Slovenska treba myslieť na to, že v tomto území nie sme sami. Je domovom a častokrát jediným, živočíchov a rastlín a podľa toho je potrebné prispôsobiť svoje správanie. Pohyb je v tomto národnom parku tak, ako vo všetkých národných parkoch Slovenska dovolený len po značkovaných turistických chodníkoch a vo vyhradených areáloch, pokiaľ nemáte udelenú výnimku zo zákona.

Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Svitanie na kopci Gugel | Centrálna časť Slovenského raja | Južná časť Slovenského raja – údolie rieky Hnilec

Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost
V roklinách sa vďaka svojej neprístupnosti zachovali posledné zvyšky pralesov Slovenského raja. | Pôvodný bukový les.

Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek Klepněte pro větší obrázek
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Šafrany na Voniarkach. Táto fotka bola použitá pri argumentácii proti výstavbe cestného tunela na tomto mieste. | Večer v sedle Besník. Tu Slovenský raj a zároveň Spiš končí a začína Horehronie (vľavo) a Gemer (za chrbtom). | Katedrála

Spiš. Krajina môjho srdca. Osobité a koncentrované prírodné bohatstvo. Križovatka národov a kultúr. Miesto, kde stredoveký človek zanechal svoju nezameniteľnú podobu, ktorú dnes obdivujeme. Je na nás, aby obrazom našej podoby neboli len sídliská, garáže, parkoviská, smetiská a telekomunikačné stožiare. 

Další článek



Související články


celkem 35 komentářů

Nejnovější komentáře

Překrásnými fotografiemi jste dokonale odhal… Dana 14. 10. 2014, 21:26
nadherne ii 11. 4. 2010, 00:06
Nadhera 2laak 21. 8. 2009, 14:12
Pochvala. Peter Hájek 30. 7. 2009, 10:02
Re: pekny clanok Peter Olekšák 28. 7. 2009, 10:17

Další podobné články

Oskar Schindler: Od filmu k realitě (reportáž)

Oskar Schindler: Od filmu k realitě (reportáž)

Schindlerův seznam. Film s neobyčejně poutavým příběhem i zpracováním, oceněný mnoha Oskary. Jeho děj, obzvláště konec, mě natolik zaujal, že jsem se rozhodla vydat se po stopách Oskara Schindlera a jeho fabriky.

Asijský cestopis – Hong Kong za tri dni

Asijský cestopis – Hong Kong za tri dni

Hong Kong, mesto svetiel a trblietavých vitrín preplnených značkovým oblečením v ostrom kontraste s pouličnými predajcami – krajčírmi oblekov, garantujúcich výrobu na mieru do dvoch dní.

Pohádková krajina – skotský cestopis

Pohádková krajina – skotský cestopis

„Největším problémem Skotska jsou sami Skotové,“ říká král Eduard II. ve známém filmu Statečné srdce. Zatímco pro něj nejspíš problémem skutečně byli, pro nás, cestovatele, je naopak jejich odlišnost přitažlivá.

Jihoamerický deníček aneb jak se fotí Dakar rally

Jihoamerický deníček aneb jak se fotí Dakar rally

Všichni slaví Silvestra, zatímco my sedíme v letadle směr Buenos Aires. Že už je Nový rok poznáme jen podle toho, že pilot v interkomu odpočítá od pěti do nuly, načež se ozve vlažný potlesk několika lidí...

Jak vzniklo Fripito – rozhovor s tvůrcem projektu

Jak vzniklo Fripito – rozhovor s tvůrcem projektu

Fripito je vcelku ojedinělý projekt českého autora Jana Březiny. Vyzpovídali jsme ho po oficiálním představení aplikace v zahraničí, konkrétně na veletrhu PhotoPlus Expo v USA.

Pojďme na chvíli s profesionálem do divočiny!

Pojďme na chvíli s profesionálem do divočiny!

Co má v batohu skutečný profesionální fotograf divoké přírody? Jaké používá triky a vybavení? Na to nám dnes odpoví britský fotograf Will Burrard-Lucas.

Dolomity: Krásné i smutné (cestopis)

Dolomity: Krásné i smutné (cestopis)

Dolomity jsou známy především jako italské velehory. Málokdo ví, že mezi horskými masivy došlo ke katastrofě. A ne k malé katastrofě, uprostřed hor se objevila tsunami..

Na otočku do New Yorku (cestopis)

Na otočku do New Yorku (cestopis)

Cestopis z pětidenního výletu do New Yorku s dvoudenní zastávkou v Londýně aneb jak se dá s minimem prostředků navštívit maximum míst v největší metropoli USA.