Aparáty s veľkým fokálnym rozsahom a elektronickým hľadáčikom to v dobe padajúcich cien digitálnych zrkadloviek nemajú ľahké. Olympus koncom januára uviedol na trh aparát SP-550 UZ, ktorý stavia na objektíve so stabilizovaným rozsahom 28–504 mm v elegantnom tele. Odpoveďou Sony sú modely H7 a H9. A práve H7 s netradičným rozsahom 31–465 mm a niekoľkými technologickými inováciami je v tomto teste Olympusu súperom.
Donedávna boli aparáty z väčším fokálnym rozsahom a elektronickým hľadáčikom spravidla vybavené objektívom, ktorý začínal na ohnisku 35 až 38 mm a jeho maximálny dosah predstavoval desať až dvanásťnásobok tejto hodnoty. Trh s EVF aparátmi, bohatší o aparáty Panasonic rady FZ, Sony rady H a ochudobnený o ultrazoomy od Nikonu z hľadiska parametrov transfokátora v podstate prešľapoval na mieste.
Významný prielom však na seba nenechal dlho čakať, aj keď prišiel z nečakanej strany. Samsung uviedol na trh svoj EVF aparát Pro 815. A napriek tomu, že nezaznamenal očakávaný úspech (kvalita nenaplnila očakávania a fotografický trh predsa len inklinuje k tradičným značkám), jeho fokálny rozsah 28–420 mm predznamenal smer, ktorým sa budú inovácie v tomto fotografickom segmente uberať.
V januári 2007 Olympus uviedol na trh model SP-550, ktorého podiel maximálnej a minimálnej ohniskovej vzdialenosti predstavuje číslo 18, navyše ponúka širokouhlé ohnisko 28 mm. V tomto smere sa stáva kráľom medzi EVF aparátmi. Reakcia na tento trend z tábora Sony prichádza pomerne rýchlo. H7 a H9 sa nesnažia súperiť rozsahom transfokátora, ide im skôr o vyváženosť a všestrannosť. Nechýba ani osobitý prístup, ktorý je pre Sony tak charakteristický.
Spoločné znaky
Oba aparáty sú vybavené CCD snímačom o veľkosti 5,76 × 4,29 mm, čiže 1/2,5". Obidva sú tiež vybavené stabilizáciou obrazu. Olympus má stabilizovaný snímaci senzor, zatiaľ čo Sony stabilizuje prvkom optickej sústavy. Rovnaká je i veľkosť LCD displeja 2,5 palca, čiže 63,5 mm.
Obaja účastníci testu sú vybavení základnou internou pamäťou – u Olympusu je to 20 MB, Sony má 31 MB. Možnosť záznamu videosekvencií pri oboch prístrojoch zahŕňa ozvučené videosekvencie v rozlíšení 640 × 480 obrazových bodov s maximálnou frekvenciou 30 snímok za sekundu.
Základné rozdiely
Prvým základným rozdielom je rozsah optického transfokátora. Olympus disponuje širokouhlým ohniskom ekvivalentným 28 mm pre kinofilm a maximálna transfokácia je rovná ekvivalentu 504 mm. U Sony nájdeme zvláštne základné ohnisko ekvivalentu 31 mm a jeho maximálny dosah je skromnejších 465 mm. V režime supermakro Olympus nastaví užšie ohnisko (35 mm), zatiaľ čo Sony fotografuje na 31 mm.
Olympus fotografuje efektívne so 7,1 Mpx (3 072 × 2 304 bodov), zatiaľ čo Sony má 8 Mpx (3 264 x 2 448 bodov). Rozdiel nie je veľký a obe rozlísenia sú vzhľadom k veľkosť CCD snímača predimenzované. Displeje oboch aparátov majú rovnaké rozmery, rozlíšenie SP-550tky je 230 000 bodov, zatiaľ čo H7 má iba 115 000 obrazových bodov. Clonové čísla Sony sú v rozsahu F2,7–4,5, Olympus má napriek väčšiemu fokálnemu rozsahu približne zhodné clonové čísla F2,8–4,5.
Rozsah citlivosti ISO je u Sony do hodnoty 3 200 pri maximálnom rozlíšení. Olympus fotí na maxime 7,1 Mpx do ISO 1 600, pri citlivosti ISO 3 200 a ISO 5 000 zmení automaticky rozslíšenie na cca 3 Mpx (2 048 × 1 536). Oba aparáty navyše pri kompenzácii expozície a pri automatickom režime volia rôzne medzistupne citlivosti – u Olympusu sa stretnete napríklad s ISO 50 či 125 (minimálna pevne nastaviteľná hodnota je 80), u Sony s ISO 160, 640 a podobne.
Olympus používa pre svoje aparáty formát xD, ktorých súčasná kapacita dosahuje maximálne 2 GB a ani SP-550 nie je výnimkou. Memory Stick Duo a Pro Duo u Sony je určený výhradne pre prístroje Sony, tu však možno využívať aj vysokokapacitné 4 GB karty od Sandisku. Navyše Sandisk karty Memory Stick aj vyrába, čím sa ich cena dostáva na úroveň cien xD kariet.
SP-550 dáva fotografovi do rúk rozsiahle možnosti úprav možnosťou fotografovať RAW dáta vo formáte ORF, H7 fotí výhradne JPEG. Na druhej strane treba povedať, že režim fine vytvára pri maximálnom rozlíšení fotografie s prijateľnou veľkosťou v priemere okolo 2,5 MB. Sériové fotografovanie má Sony svižnejšie, ide rýchlosťou 2,2 obrázky za sekundu v plnom rozlíšení. Olympus dokáže len 1,2 obrázku, v 3Mpx rozlíšení však odfotí až 7 za sekundu a pri 1,2Mpx pak 15 snímok.
Zmenou oproti modelom H2 a H5 je spôsob napájania. H7 používa Li-Ion akumulátor (NP-BG1). Olympus stále spolieha na štyri batérie typu AA. Prepojovacia kabeláž s PC a TV je u Olympusu delená, Sony ju má združenú, oba konektory majú vlastný, osobitý rozmer, čiže žiadne mini USB. Malým bonusom u H7 je diaľkové ovládanie, ktoré sa hodí na fotografovanie pri dlhých expozíciách zo statívu a možno ním ovládať transfokátor či riadiť prezentáciu fotografií.
Adaptér na predsádky je u Sony v dodávke spolu so slnečnou clonou, ktorá sa naň nasadzuje. Jeho priemer vnútorného závitu 74 mm je špecialitou Sony, príslušenstvo ako filtre či predsádky sú teda vo výhradne v ich vlastnej réžii. Olympus má na predsádky a filtre vnútorný závit priemeru 38 mm.
Pokračování 2 / 5
Vzhľad a technické prevedenie
Olympus očividne venoval dizajnu a ergonómii aparátu veľkú pozornosť. SP-550 sedí pohodlne temer do každej ruky a využitie pogumovaných častí pohodlie úchopu len umocňuje. Veľmi dobre je vyriešený priestor pre palec na zadnej časti aparátu, ktorý má okrem pogumovaného povrchu aj mierne vybratie, fixujúce aparát v ruke. Masívny kruhový volič režimov evokuje zrkadlovku a masívna objímka spúšte s páčkou transfokátora budí dojem, že znesie aj drsnejšie zaobchádzanie.
Sony H7 v ruke
Sony H7 sa prevedením a kvalitou vyhotovenia príliš neodlišuje od svojich predchodcov H2 a H5. Prevládajú plasty, objímka objektívu je z kovu. Zapustený volič parametrov expozície z prednej časti rukoväte (na spôsob zrkadloviek Nikon) je preč, nahradzuje ho neobvyklý otočný prstenec obopínajúci tradičný kurzorový ovládač. Polohe palca na zadnej stene trochu prekážajú tlačidlá ovládajúce transfokátor a vyššie umiestnené tlačidlo menu. Aparát pôsobí celkovo krehkejším dojmom.
Olympus SP-550 UZ v ruke
Napriek mohutnému transfokátoru je SP-550 vo vypnutom stave o 8 mm kratší a o 4 mm nižší. Na najmenšom ohnisku je celková dĺžka oboch aparátov prakticky rovnaká. Podstatne väčší je však Olympus na svojom maximálnom ohnisku, keď sa z tela naplno vysunú dva teleskopicky uložené tubusy s optickou sústavou. Z tela H7 putuje von kratší čierny tubus s optikou.
Celková dĺžka aparátu vo vypnutom stave a v oboch krajných polohách transfokátora
Komfort obsluhy a ovládanie
Štruktúra menu a spôsob ovládania SP-550 je u Olympusu prakticky nemení a užívateľ verný tejto značke sa tu bude cítiť ako doma. Naopak Sony zmenili orientáciu menu z horizontálneho na vertikálne a nové menu obsahuje tri hlavné skupiny nastavení: prvá je aktivovaná tlačidlom menu (väčšina fotografických nastavení, rozlíšenie, bracketing...), druhá tlačidlom home (jazyk, formátovanie karty atď.) a ďalšie nastavenia ukrýva posledná položka z menu s názvom setup.
Displej SP-550 nielenže má dvojnásobné rozlíšenie, ale je schopný lepšie vnímať kontúry predmetov pri veľmi tmavých svetelných podmienkach a filtrovať vertikálne pruhy vznikajúce pri silných bodových zdrojoch svetla. Pri H7 bude pri nočnom fotografovaní užívateľ neraz tápať, zatiaľ čo SP-550 mu poskytne síce zašumený, ale dostatočne zreteľný obrys fotografovanej scény. Naproti tomu EVF hľadáčik Olympusu má síce väčšie rozmery, ale aj hrubší raster ako Sony.
Negatívom oboch aparátov je krížový ovládač pre navigáciu v menu a aktivovanie blesku či makrorežimu. Ovládač Olympusu má miniatúrne rozmery okrajových tlačidiel a u Sony prekáža prstenec ovládania parametrov expozície na jeho obvode. Na tento prstenec si treba trochu zvykať, vzhľadom k pomerne voľnému chodu môže dôjsť k nechcenému pohybu. Pokiaľ ale treba radikálne prestaviť čas či clonu, je tento otočný prvok lepší než opakované stláčanie miniatúrnych tlačidiel na SP-550.
Páčka transfokátora Olympusu je šťastnejším riešením v porovnaní s tlačidlami u Sony. Nejde tu o samotný spôsob ovládania, skôr o jeho polohu. Palec má totiž na zadnej stene H7 menej priestoru ako pri SP-550. Malým pozitívom H7 je prítomnosť niektorých scénických režimov priamo na kruhovom voliči.
U H7 chýba tlačidlo pre zmazanie fotografie v režime prezerania. Pre tento úkon treba použiť tlačidlo menu, vybrať voľbu zmazania fotografie, presunúť na OK a potvrdiť. Dohromady štyri kroky, zatiaľ čo Olympusu stačia tri: tlačidlo koša, presun na OK a potvrdenie voľby. U Sony navyše vypustili tlačidlo nastavujúce režim stabilizátora, čo však vzhľadom na jeho časté potenciálne využitie nie je natoľko dôležité.
Pokračování 3 / 5
Rozsah transfokátora, fotografie pri protisvetle
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Fotografie na ohnisku 28 mm (SP-550, vľavo) a 31 mm (H7, v strede). Vpravo SP-550, konverzia z RAW, mierne doostrená (Photoshop CS 3, konverzia pomocou pluginu Camera RAW 4.1). Priorita clony, clonové číslo F8, najnižšia citlivosť ISO
Fotografie pri dennom svetle na najširšom ohnisku zo statívu s nastavením minimálnej citlivosti, pre SP-550 je to ISO 50, pre H7 ISO 80. Vyváženie bielej automatické, čas volili oba aparáty podľa svojho merania (multizónové). Olympus má sklon k teplejším farbám, Sony si farby vysvetľuje po svojom, celkovo sa snaží o prikrášlenie reality sýtejšími odtieňmi s nádychom do modra.
Výrez snímky. Vľavo Olympus SP-550, v strede Sony H7. Vpravo opäť Olympus, konverzia z RAW, mierne doostrená (Photoshop CS 3, konverzia pomocou pluginu Camera RAW 4.1).
Miera sférického skreslenia je pri Sony H7 napriek užšiemu ohnisku viditeľne väčšia, možno ju pozorovať i na výreze (sklon antény). Rovnako miera chromatickej aberácie je u H7 zreteľnejšia, prejavuje sa aj na rozhraní oblakov a oblohy fialovou kontúrou. Pri konverzii z RAW snímku je možné aberáciu Olympusu výrazne eliminovať a tiež upraviť farebné podanie. V prospech Sony je mierne ostrejšia kresba.
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Fotografie na ohnisku 504 mm (SP-550, vľavo) a 465 mm (H7, v strede) Vpravo SP-550, konverzia z RAW, mierne doostrenie (Photoshop CS 3, konverzia pomocou pluginu Camera RAW 4.1) . Priorita clony, clonové číslo F8, najnižšia citlivosť ISO
Na maximálnom ohnisku oboch aparátov je všetko trochu inak. Tentokrát sú fialové kontúry u oboch aparátov rovnaké, avšak ostrosť je pri Sony H7 výrazne vyššia. Konverzia z RAW eliminuje fialové kontúry, ale ani silné doostrenie (cca 150 %) RAW formátu nedosahuje úroveň ostrosti H7. Snímky sú vyhotovené zo statívu s vypnutou stabilizáciou.
Výrez snímky. Vľavo Olympus SP-550, v strede Sony H7. Vpravo opäť Olympus, konverzia z RAW, tentokrát silne doostrená (Photoshop CS 3, konverzia pomocou pluginu Camera RAW 4.1)
K nasledujúcej fotografii na minimálnom ohnisku je pridaná aj referenčná snímka, vyhotovená digitálnou zrkadlovkou Nikon D70s (rozlíšenie 6 Mpx). Všetky snímky sú vyhotovené s minimálnou citlivosťou v režime priority clony, v prípade Nikonu ide o ISO 200.
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Vľavo Olympus SP-550, v strede Sony H7. Priorita clony, clonové číslo F8, najnižšia citlivosť ISO. Vpravo referenčná snímka v rozlíšení 6 megapixlov (3 008 × 2 000) vyhotovená digitálnou zrkadlovkou Nikon D70s (priorita clony, F11, ISO 200)
Sony má väčšie plochy prepalov, zreteľnejšiu aberáciu, ale opäť ostrejšiu kresbu než Olympus. Zaujímavosťou je okrem silných fialových kontúr aj výskyt zelených až tyrkysových línií na rozhraní niektorých plôch (smetný kôš pri bráne pod značkou zákazu vjazdu či okraj samotnej brány).
Výrez snímky. Vľavo Olympus SP-550, v strede Sony H7. Vpravo referenčná snímka z Nikonu D70s (ekvivalentný detail)
Vo výreze je vidieť ostrejšiu kresbu H7, ktorá je opäť spojená s nedostatkami vo forme fialových a sýtozelených kontúr (okraj strechy, okraje stromov, pravý predný roh komína).
max. velikost | max. velikost | max. velikost
Fotografie v protisvetle na minimálnom ohnisku. Vľavo Olympus SP-550 (28 mm), v strede Sony H7 (31 mm). Priorita clony, clonové číslo F8, najnižšia citlivosť ISO. Vpravo opäť referečná snímka z Nikonu D70s
V protisvetle na minimálnom ohnisku stráca Olympus ostrosť a vzniká závoj, ktorý mieru detailov znižuje. Sony sa s protisvetlom vyporiadava lepšie. Na oblohe má síce fotografia z H7 väčšie prepálené plochy, na zemi má ale ostrejšiu kresbu a viac detailov.
Pokračování 4 / 5
Rozsah citlivosti ISO, umelé svetlo, makrofotografia
Na citlivosti bežného snímacieho senzora CCD o veľkosti 5,76 × 4,29 mm sa žiadne zázraky robiť nedajú, buď stúpa zrno digitálneho šumu alebo začína účinkovať softvérová redukcia šumu a spolu s jeho redukciou vyhladzovať detaily. U oboch aparátov je možné bez problémov použiť prvé dve základné citlivosti.
Sony H7, výrez z okraja fotografie sochy na rôznych citlivostiach. Z ľavej vrchnej strany ISO 80, 100, 200, 400, 800, 1600, 3200. Clonové číslo F8, priorita clony
Kritickým momentom je citlivosť ISO 200 a 400. Zatiaľ čo Olympus necháva na fotografii viditeľné zrno, redukcia šumu u Sony pracuje pri ISO 400 pomerne drasticky a vyhladzuje spolu so šumom aj detaily kamennej dlažby, navyše mení farebný odtieň niektorých plôch. ISO 400 je napriek zrnitosti snímky Olympusu a vyhladzovaniu jemných detailov u Sony ešte stále použiteľné pre albumový rozmer fotografií alebo zmenšeniny.
Olympus SP-550, výrez z okraja fotografie sochy na rôznych citlivostiach. Z ľavej vrchnej strany ISO 80, 100, 200, 400, 800, 1600, 3200. Clonové číslo F8, priorita clony
Na ISO 800 nastupuje silný šum pripomínajúci pointilistické diela. Končí tu seriózne využitie fotografií, takto zašumené snímky možno použiť nanajvýš na informatívne účely. Najvyššia citlivosť pre maximálne rozlíšenie, čiže ISO 3 200 u Sony a ISO 1 600 pre Olympus už pripomína skôr akvarel. Olympus je schopný fotografovať pri nižšom rozlíšení (cca 3 Mpx) aj na citlivosť ISO 3 200 a 5 000.
max. velikost | max. velikost
Výrez zo snímky s dlhou expozíciou. Hore SP-550 pri citlivosti ISO 400 a ISO 800, dolu H7 na ISO 400 a 800. Režim priority clony
Pokus o odfotografovanie nočných záberov na všetky citlivosti narazil na neduh Olympusu, ktorým je fotografovanie v priorite clony pri dlhších expozičných časoch. Pri ISO 50 až 200 a clonovom čísle F2,8 aparát tvrdošijne nastavoval expozičný čas pol sekundy a pokračoval s ním až po citlivosť ISO 800. Na výreze je jasne vidieť zosvetlenie pri zvyšovaní citlivosti, zatiaľ čo Sony menil expozičné časy pružnejšie a exponoval správne.
max. velikost | max. velikost | max. velikost
SP-550, fotografia zátišia osvetleného žiarovkou v interiéri. Priorita clony, clonové číslo F8. Vľavo automatické nastavenie, v strede žiarovka, naľavo manuálne vyváženie bielej
Fotografovanie zátišia pri žiarovkovom svetle s prioritou clony narazilo na podobný problém ako nočná fotografia. Olympus v tomto režime tvrdošijne podexponuje a užívateľ je nútený siahnuť po manuálnom alebo niektorom scénickom režime.
max. velikost | max. velikost | max. velikost
H7, fotografia zátišia so žiarovkovým svetlom. Priorita clony, clonové číslo F8. Vľavo automatické nastavenie, v strede žiarovka, naľavo manuálne vyváženie bielej
Sony si očividne rozumie s prioritou clony a dlhými expozičnými časmi lepšie. Oba aparáty pri automatickom vyvážení bielej generujú obraz s červeným nádychom, Olympus o niečo výraznejšie ako Sony. Trochu lepšie je na tom voľba žiarovkového svetla, úplne presné vyváženie bielej však získame až jeho manuálnym nastavením.
max. velikost | max. velikost
Vľavo režim supermakro u Olympusu SP-550, vpravo makro Sony H7
Režim supermakro, čiže možnosť fotografovania z minimálnych vzdialeností u Olympusu vylučuje použitie širokouhlého ohniska 28 mm, aparát automaticky stiahne ohnisko na 35 mm. Po odfotografovaní objektívu Flexaretu v makrorežime so Sony H7 je hneď jasné, že Olympus sa rozhodol pre toto riešenie kvôli eliminovaniu sférického skreslenia. Veľmi blízke objekty na 31 mm u Sony pôsobia už značne vypuklo.
Stabilizácia obrazu a detekcia tváre
Konštrukčné riešenie optických stabilizátorov v oboch aparátoch je síce trochu odlišné, oba ale fungujú bez problémov. Aj v prípade, že sa zvolí príliš dlhý expozičný čas vzhľadom k určitému ohnisku a záber nie je úplne ostrý, účinok stabilizácie je zreteľný v podobe menšieho rozmazania. Všetko samozrejme závisí od konkrétnych podmienok a stability ruky fotografa. U Sony mi trochu chýba ukazovateľ miery rozhýbania aparátu, známy z hľadáčiku DSLR-A100 či zrkadloviek Minolta Dynax.
Hore Olympus SP-550 na ohnisku 504 mm, priorita clony, clonové číslo F8, čas 1/125 sekundy. Vľavo aktivovaný stabilizátor, vpravo deaktivovaný. Dole Sony H7, ohnisko 465 mm, priorita clony, F8, čas 1/200 sekundy so stabilizáciou a bez nej
Hoci detekcia tváre nie je novinka, priekopníkom v tejto oblasti je firma Nikon a jej kompakty Coolpix. Túto technológiu implementujú do svojich aparátov najnovšie aj Canon, Fuji a samozrejme Sony, H7 teda nie je výnimkou. Detekcia funguje spoľahlivo, neoklamú ju dioptrické okuliare a zistí tváre aj na stránkach časopisu. Samozrejme nezvláda tvár zvierat, slnečné okuliare či profil.
Výrez portrétu pri silnom bočnom svetle, vpravo s detekciou tváre, vľavo bez nej
Detekcia tváre je schopná nastaviť expozičné parametre a vyváženie bielej tak, aby boli správne exponované detekované tváre. S priamym protisvetlom si síce neporadí, ale napríklad osobu sediacu v tieni na slnkom zaliatej pláži po detekcii tváre bude exponovať správne bez nutnosti manuálnych nastavení či kompenzácie expozície. Užívateľ Olympusu SP-550 sa zatiaľ musí uspokojiť s možnosťami portrétových režimov.
Pokračování 5 / 5
Celkové hodnocení
Hoci Olympus SP-550 ponúka podstatne lepšiu ergonómiu, komfort ovládania a je schopný fotografovať RAW formát, rýchlosť a presnosť zaostrovania hrá v prospech H7 od Sony. Fotografické neduhy v podobe aberácie a súdkovitosti sú vyvážené ostrejšou kresbou, úprava takýchto chýb je predsa len menej náročná než konverzia a doostrovanie fotografií v RAW, ktoré navyše nie vždy prinesie želaný efekt.
Víťazne z tohto duelu vychádza Sony H7, je to však víťazstvo veľmi tesné. Príčinou prvotnej antipatie k H7 môže byť plastové telo aparátu, horšia ergonómia ovládania, komplikovanejšie menu a slabší displej, niekomu môže chýbať aj možnosť fotografovania v RAW formáte. Kto však dokáže tieto nedostatky preklenúť, tomu sa odmení všestrannosťou v podobe rýchlejšieho zaostrovania a ostrejšou kresbou.
Olympus obsadzuje na pomyselnom piedestáli EVF aparátov s mohutným transfokátorom druhú priečku. Prehľadné menu a ovládanie láka preskúmať jeho skrytý potenciál a šikovný užívateľ sa pri troche praxe vyporiada aj s jeho nedostatkami. Siahne po ňom nejeden milovník prírody a priaznivec pokojného, menej dynamického fotografovania s požiadavkou veľkého optického transfokátora vybaveného stabilizátorom.
Pozn. redakce: recenzi fotoaparátu Olympus SP-550 UZ najdete i na našem webu, recenzi digitálu Sony Cyber-shot DSC-H9, který je téměř identický s modelem H7 si můžete přečíst také na DIGIareně.
Olympus SP-550 UZ
- Cena: 14 999 Kč vč. DPH
- Zdroj: Olympus C&S, Praha, tel.: 221 985 211, www.olympus.cz
Sony Cyber-shot DSC-H7
- Cena: 11 990 Kč vč DPH
- Zdroj: Sony Czech, tel.: 222 864 199, www.sony.cz
Tento článek je součástí balíčku PREMIUM+
Odemkněte si exkluzivní obsah a videa bez reklam na devíti webech.
Chci Premium a Živě.cz bez reklam
Od 41 Kč měsíčně